Input:

R 105/1952; Garance

č. 105/1952 Sb. rozh. obč.
Odhad nehnuteľností mimo exekučného konania nepatrí od 1. januára 1951 do právomoci súdov.
Týmto dňom stratilo vládne nariadenie zo 14. decembra 1934 č. 248/1934 Sb. platnosť.
Súd druhej stolice má zrušiť usnesenie súdu prvej stolice aj v časti sťažnosťou nenapadnutej a návrh odmietnuť, ak rozhodnúť o ňom nepatrí do právomoci súdov.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 20. februára 1952, Cz 22/52.)
Navrhovateľ žiadal na okresnom súde, aby súdne bola určená odhadná cena budovy, pritom navrhoval konanie podľa §§ 123 a nasl. o. s. p. a podľa nar. č. 177/1950 Sb., keďže týmto odhadom môžu byť dotknuté aj záujmy iných osôb.
Okresný súd v Martine po vykonanom odhade určil usnesením odhadnú cenu budovy, určil aj odmenu znalcov a zaviazal navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok v sume 55.562 Kčs podľa pol. 15 sadzobníka (nar. č. 3/1951 Sb.).
Krajský súd v Žiline vybavil sťažnosť navrhovateľa, ktorou bolo usnesenie prvého súdu napadnuté len v čiastke o zaplatení súdneho poplatku, tak, že zistiac, že nemá právomoc vo veci konať, keďže nešlo o konanie podľa §§ 123 a nasl. o. s. p., avšak ani podľa vl. nar. č. 177/1950 Sb., ale o konanie podľa zák. č. 174/1950 Sb., ktoré patrí do pôsobnosti orgánov uvedených v § 4 cit. zákona, vrátil spisy bez vybavenia sťažnosti prvému súdu.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú generálnym prokurátorom podľa § 210 o. s. p., že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon.
Dôvody:
Je správne stanovisko krajského súdu, že v súdenej veci nešlo o zabezpečenie dôkazov podľa § 123 o. s. p., v smysle ktorého možno aj pred začatím konania na žiadosť účastníka zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že dôkaz nebude možno neskoršie vykonať vôbec alebo iba s veľkými ťažkosťami. Podmienky vykonania zabezpečenia dôkazov ani z obsahu žiadosti ani z povahy veci nijako neplynú, ba naopak v sťažnosti, podanej proti rozhodnutiu prvého súdu, sa takýto smysel žiadosti už výslovne nepřikládá. Aj ten záver krajského súdu je správny, že nešlo o postup podľa vl. nar. č. 177/1950 Sb. o odhadoch nehnuteľných vecí, keďže týmto nariadením boly vydané len podrobné predpisy o odhade podľa §§ 463 a nasl. o. s. p., teda v dražobnom konaní. Nesprávny je však predpoklad krajského súdu, že ide o postup podľa zák. č. 174/1950 Sb. a že odhad bol vykonaný pre účely dražby mimo exekúcie, keďže toto v. žiadosti ani len tvrdené nebolo a konanie podľa zák. č. 174/1950 Sb. vzťahuje sa len na hnuteľné veci a na práva s výnimkou práv vecných (§ 3 cit. zák.).
V súdenom prípade ide o odhad nehnuteľnej veci, správne o určenie jej hodnoty, mimo exekučného konania, ktoré bolo pre oblasť práva platného na Slovensku upravené vl. nariadením č. 248/1934 Sb. Toto vládne nariadenie nebolo nijakou neskoršou normou výslovne zrušené, takže treba riešiť otázku, či citované vládne nariadenie aj teraz platí a či teda v súdenom prípade mohlo byť konané podľa neho. Sťažnosť túto otázku nerieši, len uvádza, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon aj v tom prípade, ak toto vládne nariadenie platí, lebo vtedy krajský súd mal vo veci rozhodnúť, ale aj v tom prípade, ak neplatí, lebo v tom prípade mal postupovať podľa § 57 o. s. p.
Už bolo povedané, že