č. 58/1951 Sb. rozh. tr., Garance
č. 58/1951 Sb. rozh. tr.
K výkladu § 22 ods. 1 tr. zák.
Toto ustanovenie upravuje iba spôsob vymerania spoločného (úhrnného) tresta pri súbehu a nevyľučuje preto podriadenie jedného činu pod rôzne ustanovenia trestného zákona.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 22. decembra 1950, Mo 35/50.)
Mladistvý obvinený počas asi troch týždňov postupne vzal v národnom podniku, kde bol zamestnaný ako robotník, väčší počet pištolových nábojov a nábojov do pušky. Bol žalovaný pre trestný čin rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. a) tr. zák. a pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 120 ods. 1 písm. b) tr. zák.
Okresný súd v Pov. Bystrici uznal ho vinným iba trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 120 ods. 1 písm. b) tr. zák.
Z dôvodov:
Aj podľa presvedčenia súdu vyčerpáva tento skutkový stav skutkovú podstatu jednak trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 120 ods. 1 písm. b) tr. zák., jednak trestného činu rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. a) tr. zák. Ide však o ideálny súbeh trestných zákonov, lebo obvinený jednou činnosťou porušil viac zákonných ustanovení, a preto súd kvalifikoval jeho činnosť a uložil mu trest podľa toho ustanovenia, ktoré je najprísnejšie, a ostatné považuje tým za absorbované.
Krajský súd vyhovel odvolaniu okresného prokurátora a uznal obvineného vinným aj trestným činom rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. a) tr. zák. V dôsledku toho zrušil rozsudok aj vo výroku o treste a vymeral obvinenému trest znovu.
Z dôvodov:
Okresný súd nevychádza pri svojich úvahách o tom, že v súdenej veci, treba zistený skutok posudzovať iba podľa § 120 tr. zák., z ustanovení nového trestného zákona. Nový trestný zákon neprevzal bezo zmeny zásady trestného zákona z r. 1878 o súbehu trestných zákonov (§ 95 tr. zák. 1878) a o súbehu trestných činov (§ 96 tr. zák. 1878). Preto je tiež nesprávny záver okresného súdu, ktorý súd urobil zrejme podľa zásady § 95 tr. zák. 1878 o ideálnom súbehu. Keď jeden čin porušil niekoľko ustanovení trestného zákona, bolo treba podľa tohto ustanovenia použiť vôbec, teda aj v otázke viny, iba oného ustanovenia, ktoré stanovilo najťažší trest. Označenie „ideálny súbeh“ je tu ostatne nevhodné a mýlivé už preto, že tieto dve slová nemaly v oblastiach trestných zákonov z r. 1852 a z r. 1878 rovnaký význam.
Keďže súdený prípad sa posudzuje podľa nového trestného zákona, treba aj otázku súbehu riešiť podľa jeho vlastných ustanovení. Tu treba vychádzať z prvého odseku § 22…
