Input:

č. 54/1960 Sb. rozh. tr., Garance

č. 54/1960 Sb. rozh. tr.
Rozhodnutie o tom, do akej miery je osoba, ktorej bol uložený právoplatne trest, účastná amnestie, činí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici. Pre súd, ktorý uvažuje pri svojom rozhodovaní o tom, či má alebo nemá v zmysle § 22 ods. 4 tr. zák. použiť ustanovenia o dodatkovom treste, je však úvaha o tom, či má alebo nemá byť na obžalovaného hľadené dotyčne jeho predchádzajúceho odsúdenia, akoby nebol odsúdený, riešením predbežnej otázky v zmysle § 4 ods. 1 tr. por. Akonáhle právoplatné rozhodnutie podľa § 391 tr. por. o použití amnestie už príslušný súd urobil, je povinnosťou súdu rozhodujúceho v zmysle § 22 ods. 4 tr. zák. o možnosti použiť ustanovenia o dodatkovom treste, vziať toto rozhodnutie za podklad svojho rozhodnutia.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 21. júna 1960 - 6 Tz 42/60.)
Ľudový súd v Partizánskom uznal obžalovaného vinným trestnými činmi podľa § 245 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) a ods. 3 tr. zák., ako aj § 134a ods. 1 tr. zák., ktorých sa dopustil tak, že po predchádzajúcom dohovore so skladníkom záujmového združenia kožiarskeho priemyslu M. a chystačom materiálu v tom istom podniku B. od r. 1954 do presne nezistenej doby v r. 1957 odkúpil od spoluobžalovaného B. najmenej 60 kvadrátov telacieho boxu v hodnote 4218,- Kčs za sumu 1500,- Kčs, alebo 1600,- Kčs a od ďalšieho spoluobžalovaného M. najmenej 700 kvadrátov telacieho boxu v hodnote 49 O29 Kčs za sumu asi 1600 Kčs za účelom špekulačným, hoci vedel o tom, že ide o kožu odcudzenú zo skladu Združenia. Zato mu uložil trest odňatia slobody na 5 rokov, ako dodatkový k trestu odňatia slobody uloženému predchádzajúcim rozsudkom Ĺudového súdu v Nitre 7. 10. 1959. Úhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov a 10 mesiacov mu bol uložený bezpodmienečne.
Krajský súd v Nitre odvolanie obžalovaného aj okresného prokurátora zamietol.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. januára 1960 v celom výroku o treste zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na nové prejednanie a rozhodnutie v rozsahu zrušenia.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona vytýka, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanoveniach § 22 ods. 2 a 4 tr. zák.
Najvyšší súd zistil, že týmto rozsudkom bol porušený zákon v uvedených ustanoveniach.
Podľa § 22 ods. 2 tr. zák., keď súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý bol spáchaný skôr, ako bol v prvej stolici vyhlásený odsudzujúci rozsudok o inom jeho trestnom čine, uloží trest dodatkový, ktorým doplní trest skôr uložený tak, akoby išlo o trest úhrnný podľa § 22 ods. 1 tr. zák. V takom prípade, keď súd ukladá podmienečne odsúdenému dodatkový trest, rozhodne o podmienečnom odsúdení znova podľa § 26 tr. zák. Ustanovenie o dodatkovom treste sa však neužije, akonáhle sa, pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenie, na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný bol rozsudkom Ĺudového súdu v Nitre zo 7. októbra 1959, uznaný vinným trestnými činmi rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. b) tr. zák. a porušenia povinnosti verejného činiteľa podľa § 175 ods. 1 písm. c) tr. zák., ktorých sa