č. 3/1957 Sb. rozh. tr., Garance

Ľudový súd v Komárne uznal dvoch obvinených A a B vinnými trestným činom ohrozenia zásobovania podľa § 134 ods. 1, 2 písm. c) tr. zák. a obvineného A tiež trestným činom ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 145 ods. 1 tr. zák. spáchanými tým. že obvinení manželia od roku 1949 do 8. októbra 1953 uschovávali na svojom byte jednak v značnom rozsahu predmety potreby, ktorých bol nedostatok, jednak nespracované zliatky zlata, pričom obvinený A (ktorý bol zlatníkom) nespracované zlato neohlásil podľa devízových predpisov štátnej banke. Ľudový súd vedľa hlavného trestu vyslovil podľa § 55 tr. zák. (bez uvedenia , prípadu v tomto ustanovení naznačeného) tiež prepadnutie týchto vecí, ktoré bližšie vo výroku rozsudku popísal.

Krajský súd v Nitre na odvolanie obvineného A zrušil rozsudok ľudového súdu vo výroku o vine a vo výroku o hlavnom treste a uznal obvineného A vinným trestným činom ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 145 ods. 1 písm. a) tr. zák. a trestným činom ohrozenia zásobovania podlá § 134 ods. 1 tr. zák. a uložil tie isté vedľajšie tresty ako ľudový súd. Odvolanie obvinenej B zamietol. Na námietku obvinenej B, že ľudový súd prehlásil podľa § 55 tr. zák. za prepadnuté rôzne predmety bez ohľadu na to, že medzi týmito predmetmi boli aj veci slúžiace osobnej potrebe obvinených a že teda nepodliehali oznamovacej povinnosti a neslúžili na verejné zásobovanie, krajský súd v rozsudku uviedol toto: „Odvolací súd je toho názoru, že za daného stavu je toto rozhodnutie správne, pretože zo spisov nevyplýva, či niektoré zo zabavených predmetov boli zabavené pri osobnej prehliadke alebo či všetky zabavené predmety boli tezaurované. Bude poprípade úlohou prokurátora, aby zo zabavených predmetov skutočné a nie premrštené predmety osobnej potreby obvinenej uvoľnil. To isté platí aj dotyčné žiadosti P, ktorá uvádza, že niektoré zo zabavených predmetov boli jej vlastníctvom a tieto dala obvinenému A do opravy. Ľudový súd túto osobu neuvedomil o hlavnom pojednávaní. Jej predmety môžu byt identifikované iba na mieste samom za prítomnosti jej a obvineného A.“

Najvyšší súd na stažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozhodnutie krajského súdu vo výroku o vedľajšom treste prepadnutia veci pódia § 55 tr. zák. vyslovenom u obvinených A a B a krajskému súdu uložil, aby o veci v rozsahu zrušenia znovu konal a rozhodol.

Generálny prokurátor napadá rozsudok krajského súdu v tej časti, pokiaľ krajský súd uložil obvinenému A vedľajší trest podľa § 55 tr. zák. a pokiaľ odvolanie obvinenej B zamietol aj čo do výroku o uložení tohoto vedľajšieho trestu. Generálny prokurátor poukázal na dôsledky, ktoré táto časť rozhodnutia krajského súdu spôsobila. Obaja obvinení podľa pokynu krajského súdu v uvedenom rozsudku sa obrátili na…