Input:

č. 27/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 27/1955 Sb. rozh. obč.
Rozsudok vynesený pred účinnosťou zákona o rodinnom práve, ktorým bola žaloba o zistenie otcovstva resp. platenie výživného zamietnutá jedine pre nemravný život matky, nebráni novej žalobe matky alebo dieťaťa o zistenie otcovstva podľa predpisov zákona o rodinnom práve.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 20 .decembra 1954, Cz 554/54.)
Na úradovňu ochrany mládeže dostavila sa 20. októbra 1953 T. R. a uviedla, že má dieťa Alžbetu R., nar. 15. mája 1939, ktorej otcom je žalovaný. Uviedla ďalej, že síce už raz bolo konané o zistenie jeho otcovstva, avšak žiadala, aby zápisnica s ňou napísaná bola pokladaná na žalobu o zistenie otcovstva a súdom prejednaná.
Ľudový súd v Rožňave „žiadosť“ odmietol z dôvodu § 57 ods. 1 písm. c) o. s. p. preto, že Okresný súd v Rožňave takútu žalobu už raz prejednal a rozsudkom zo 16. februára 1940 právoplatne zamietol, takže ide o vec, o ktorej už bolo vydané súdne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným.
Krajský súd v Košiciach na sťažnosť matky mal. dieťaťa potvrdil uznesenie prvého súdu z jeho dôvodov.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že usneseniami ľudového a krajského súdu bol porušený zákon, uznesenia tieto zrušil a ľudový súd upravil, aby o veci ďalej konal a znova rozhodol.
Z odôvodnenia:
Na žalobu T. R. bolo vedené na Okresnom súde v Rožňave konanie o zistenie otcovstva žalovaného k mal. Alžbete R. a o platenie výživného v r. 1940. V tomto konaní súd síce zistil, že žalovaný mal v kritickej dobe pohlavný styk s matkou maloletej Alžbety R., žalobu však predsa zamietol, lebo vraj k súloži došlo pri takých okolnostiach, ktoré svedčia o nemravnosti matky, takže niet nároku na výživné.
Najvyšší súd vo svojom rozsudku uverejnenom pod č. 147/1953 Zb. rozh. čs. súdov vyslovil, že rozsudky vydané na Slovensku pred účinnosťou zákona o rodinnom práve, ktoré stanovili povinnosť žalovaného ako sploditeľa vyživovať dieta, narodené matke nevydatej za žalovaného muža, majú povahu rozsudkov zisťujúcich otcovstvo, a to preto, lebo i keď nešlo prevažne o rozsudky zisťujúce otcovstvo v pravom slova zmysle ale o platenie výživného, súdy aspoň v odôvodnení svojich rozhodnutí predbežne riešili otázku fyziologického pôvodu dieťaťa, na ktorý sa podľa teraz platného právneho