Input:

č. 2/1952 Sb. rozh. tr., Garance

č. 2/1952 Sb. rozh. tr.
Povinnosť oznamovať trestné činy uvedené v § 35 ods. 2 zák. č. 231/1948 Sb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky, musí byť splnená neodkladne. Tým, že páchateľ oznámenie neurobí neodkladne, je tento trestný čin dokonaný.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 25. októbra 1951.)
Štátny súd uznal obsolventku školy pre zdravotné sestry vinnou trestným činom neoznámenia trestného činu podľa § 165 ods. 1 tr. zák., ktorý spáchala tým, že keď sa pred 1. augustom 1950 hodnoverným spôsobom dozvedela, že páchatelia B a C chystajú velezrádny čin, neoznámila to neodkladne bezpečnostnému úradu alebo prokurátorovi.
Najvyšší súd vyhovel odvolaniu štátneho prokurátora a kvalifikoval zistený trestný čin obvinenej ako zločin neoznámenia trestného skutku podľa § 35 ods. 2 zák. č. 231/1948 Sb. V dôsledku toho vymeral obvinenej také trest podľa ustanovenia § 35 ods. 1 tohto zákona.
Z dôvodov:
Obvinená vyrozumela z rozhovoru s páchateľmi B a C, ktorý sa konal v júni 1950, že títo sháňajú zbrane, že zamýšľajú vykonať vraždu, prípadne iné teroristické akcie z pohnútok politických a že potom chcú újsť do nepriateľskej cudziny. Obvinená z tohto rozhovoru iste poznala, že v danom prípade ide o protištátne a velezradné činy, že sa tedy chystá zločin uvedený v § 1 zák. č. 231/1948 Sb. Obvinená neučinila o tom oznámenie.
Štátny súd kvalifikoval skutok obvinenej podľa § 165 ods. 1 tr. zák. a odôvodnil to tým, že B a C boli dopadnutí až začiatkom septembra 1950, do ktorého času obvinená mala vždy možnosť trestný čin oznámiť, takže jej trestná činnosť trvala i za nového trestného zákona.
S