Input:

č. 182/1949 Sb. rozh. tr., Garance

č. 182/1949 Sb. rozh. tr.
Je porušením zákonných ustanovení § 11, č. 1 voj. tr. ř. a § 30 zák. či. XXXIII/1896, keď okresný súd rokoval, hoci až po skončení vojenskej služby obžalovaného, o jeho čine spáchanom v čase jeho vojenského pomeru, keď už v tomto čase vojenské veliteľstvo, úrady alebo vojenský súd učinily opatrenie na prípravu alebo začatie trestného pokračovania.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. júna 1949, Tz II 1/49.)
Vojenský prokurátor v Banskej Bystrici zaviedol trestné pokračovanie proti desiatnikovi prezenčnej služby A pre podozrenie zo zločinu sprenevery podľa § 472 voj. tr. z. a odpis trestného oznámenia zaslal príslušnému štátnemu zastupiteľstvu na zavedenie trestného pokračovania proti ďalšiemu spoluobvinenému B.
Okresný súd v Dolnom Kubíne po pojednávaní dňa 31. marca 1948 vyniesol rozsudok, ktorým obžalovaný A bol uznaný vinným prečinom sprenevery podľa §§ 355 a 356 TRZ.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti generálneho prokurátora pre zachovanie zákona a vyslovil, že postupom okresného súdu v Dolnom Kubíne v trestnej veci proti obžalovanému A pre prečin sprenevery podľa § 355 TRZ bol porušený zákon v ustanovení § 11, č. 1 voj. tr. ř. a § 30 zák. čl. XXXIII/1896. Najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok i všetky úkony okresného súdu proti obžalovanému A a nariadil, aby okresný súd vec, pokiaľ sa týka tohto obžalovaného, odstúpil vojenskému prokurátorovi.
Z dôvodov:
Podľa prípisu vojenského prokurátora bol obžalovaný A, proti ktorému bolo dňa 13. júna 1947 zavedené trestné pokračovanie u menovaného vojenského prokurátora pre ten istý skutok, ktorý bol predmetom rozsudku Okresného súdu, prepustený do pomeru mimo činnú službu 27. júna 1947.
Podľa § 30 zák. čl. XXXIII/1896 sa tento zákonný článok nedotýka predpisov o pôsobnosti súdov vojenských.
Rozsah vojenskej právomoci je