Input:

R 99/1953; Garance

č. 99/1953 Sb. rozh. obč.
Bolestné je náhradou za bolesti už vytrpené. Nemožno ho požadovať do budúcnosti a určiť peňažitú náhradu za bolesti ako rentu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. apríla 1953, Cz 68/53.)
Žalobkyňa pracovala ako robotníčka v závode národného podniku a bývala v obytnej budove tohto národného podniku v slobodárni. Keď išla sušiť bielizeň na povalu, spadla s nezabezpečeného rebríka, ktorý bol pristavený k otvoru na povalu. Pádom utrpela zlomeninu ľavej nohy a ľavej strany panvy. Žalobou sa domáhala doživotného dôchodku a bolestného.
Okresný súd v Ružomberku vyslovil, že žalovaný národný podnik je povinný platiť mesačný dôchodok a bolestné, ktoré určil tiež mesačne v sume 250 Kčs. Uviedol, že žalovaný národný podnik je za škodu vzniklú žalobkyni zodpovedný. Prisúdenie bolestného vo forme renty odôvodnil tým, že posudkom znalca je zistené, že žalobkyňa následkom úrazu má a bude mať aj v budúcnosti bolesti, ktoré ju budú čiastočne hatiť aj v jej prípadnom zamestnaní.
Krajský súd v Nitre rozsudok okresného súdu v otázke bolestného potvrdil.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú podľa § 210 o. s. p., že rozsudkami okresného súdu a krajského súdu a v konaní, ktoré pred nimi predchádzalo, bol porušený zákon.
O otázke bolestného uviedol
v odôvodnení:
Právo platné na Slovensku pred účinnosťou nového občianskeho zákonníka nepoznalo bolestné ako všeobecnú inštitúciu náhrady škody, pravdaže priznávalo pri niektorých druhoch či spôsoboch poškodenia na tele toto bolestné (§ 30 zák. č. 172/1925 Sb., § 197 zák. č. 86/1937 Sb.). Len od účinnosti nového občianskeho zákonníka (1.