č. 92/1951 Sb. rozh. tr., Garance
č. 92/1951 Sb. rozh. tr.
K naplneniu subjektívnej stránky úmyselného trestného činu nestačí, že páchateľ vôbec úmyselne konal (že konal to, čo konať chcel), ale je treba, aby úmyselne (§3 ods. 1 písm. a), b) tr. zák.) spôsobil výsledok uvedený v zákone.
Rozhodnúť o nárokoch poškodeného, alebo celkom alebo čiastočne upraviť poškodeného na konanie v občianskych právnych veciach treba len vtedy, ak poškodený žiadal rozhodnúť o svojich nárokoch z trestného činu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 31. augusta 1951, Tz II 11/51.)
Obvinený bol žalovaný pre trestný čin poškodenia cudzej veci podľa § 255 ods. 1 tr. zák. Ako skutok uviedla žaloba, že obvinený ako vodič traktoru chcel na zatáčke predbehnúť voz naložený senom, že na tejto ceste nemal prehľad dopredu a takto plnou rýchlosťou narazil do osobného auta, ktoré išlo v opačnom smere, a auto podstatne poškodil.
Okresný súd v Brezne uznal obvineného vinným trestným činom poškodenia cudzej veci podľa § 255 ods. 1 tr. zák., ktorý obvinený spáchal uvedeným spôsobom. Poškodeného upravil súd podľa § 164 tr. por. na konanie v občianskych právnych veciach. Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom, zrušil tento rozsudok a nariadil okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Z dôvodov:
Ustanovenie § 255 ods. 1 tr. zák. výslovne vyžaduje pre trestnosť poškodenia cudzej veci zavinenie úmyselné, to znamená, že táto skutková podstata vyžaduje úmyselné zavinenie výsledku uvedeného v zákone (§3 ods. 1 tr. zák.). Len ak páchateľ úmyselne zavinil tento výsledok, je naplnená subjektívna stránka úmyselného trestného činu. Nestačí teda pre taký záver už samo zistenie, že páchateľ vôbec úmyselne konal (že konal to, čo konať chcel), ako v súdenom prípade zistenie, že páchateľ uskutočňoval iba svoju vôľu, keď v neprehľadnej situácii chcel na zákrute zistenou rýchlosťou predbehnúť voz so senom (že teda táto rýchla jazda za týchto okolností bola jeho úmyselným konaním), úmyselné poškodenie cudzej veci je tu iba vtedy, ak páchateľ priamo chcel toto poškodenie spôsobiť [§ 3 ods. 1 písm. a) tr. zák.] alebo ak vie, že ho môže spôsobiť, a s takým výsledkom súhlasí pre prípad, že ho spôsobí [§ 3 ods. 1 písm. b) tr. zák.].
Okresný súd mal teda zistiť, či obvinený mal predstavu o tom, že za vozom, ktorý predchádzal, je motorové vozidlo, a či sa teda rozhodol vo svojej jazde pokračovať v tomto vedomí. Keď by na túto otázku odpovedal kladne, mal súd zistiť, či obvinený sa takto rozhodol preto, lebo zámer jeho smeroval priamo na to, aby ono vozidlo poškodil, resp. že bol usrozumený s tým, že pokračujúc takto vo svojej jazde toto vozidlo eventuálne aj poškodí, alebo či pokračoval v ceste iba preto, lebo…
