Input:

R 90/1952; Garance

č. 90/1952 Sb. rozh. obč.
Pre vyslovenie viny niektorého z manželov na rozvode nestačí, že okolnosti zapríčiňujúce rozvrat medzi manželmi nastaly v jeho osobe, ale je potrebné aj subjektívne zavinenie.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. septembra 1951, Cz I 92/51.)
Okresný súd v Bratislave rozviedol manželstvo účastníkov a vyslovil vinu oboch manželov. V rozsudku dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal hlboký a trvalý rozvrat, obzvlášť tým, že manželka už od roku 1937 trpí na duševnú chorobu, schizofréniu, pre ktorú bola pozbavená svojprávnosti, a že manžel ešte pred prepuknutím duševnej choroby u manželky naviazal ľúbostný pomer s inou ženou. Rozsudok odvolaním nebol napadnutý a stal sa právoplatným.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú generálnym prokurátorom podľa § 210 o. s. p., že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon.
Dôvody:
Súd môže zrušiť rozvodom manželstvo, ak nastal z dôležitých dôvodov medzi manželmi trvalý a hlboký rozvrat (§ 30 ods. 1 zák. o rodinnom práve), a v rozsudku, ktorým sa manželstvo rozvádza, má sa tiež vysloviť, či manželie – alebo ktorý z nich – sú rozvodom vinní (§ 31 ods. 1 cit. zák.).
Pri zistenom stave veci je opodstatnený záver, že v manželstve účastníkov nastal hlboký a trvalý rozvrat, keď manželia po mnoho rokov spolu nežili a neplnili vzájomné manželské povinnosti, ktoré im zákon ako manželom ukladá. Treba súhlasiť s rozsudkom i v tom, že rozvrat bol spôsobený jednak duševnou chorobou manželky, jednak hrubým porušovaním manželskej vernosti manželom. Týmito skutočnosťami rozvrat vznikol a prehlboval sa, až sa stal trvalým. Súd však pochybil pri hodnotení skutočností v otázke viny na rozvrate. Súd v rozsudku používa výraz, že hlboký a trvalý rozvrat bol „zapríčinený“ najmä duševnou chorobou odporkyne. Ak uvážil súd zistené skutočnosti ako príčiny objektívne