č. 85/1953 Sb. rozh. obč., Garance

Okresná sporiteľna a pokladnica domáhala sa na žalovaných zaplatenia sumy 598.801 Kčs, ktorú sa žalovaní písomným osvedčením zaviazali zaplatiť žalobkyni na nahradenie schodku zisteného pri revízii.

Okresný súd v Prievidzi žalobe vyhovel. V odôvodnení uviedol, že žalovaní listinu, ktorou sa zaviazali schodok zaplatiť, podpísali bez nátlaku a bez výhrady po jej predchádzajúcom prečítaní, kým výška žalobnej pohľadávky bola žalovaným dobre známa, lebo pri revízii bol žalovaný prítomný a jednotlivé položky revíziou zisteného schodku boly s ním prejednávané a o niektorých položkách vedela aj žalovaná manželka, ktorá prevzala za žalovaného priame ručenie. Je takto preukázaný aj právny základ aj výška žalobnej pohľadávky.

Krajský súd v Nitre zrušil rozsudok prvého súdu a upravil ho na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že písomné osvedčenie je mimosúdnym uznaním žalovanej pohľadávky a na takéto uznanie treba tiež analogicky použiť predpis § 74 o. s. p. o uznaní nároku na súde, podľa ktorého uznaniu nemožno priznať účinnosť, ak sa prieči všeobecnému záujmu (§ 76 o. s. p.). V súdenej veci nemožno priznať osvedčeniu ako uznaniu účinnosť, lebo je vo všeobecnom záujme, aby skutočný stav bol zistený a zásada materiálnej pravdy vyžaduje, aby pred priznaním účinnosti spomenutému osvedčeniu bol jeho základ súdom prekontrolovaný. To platí najmä aj preto, že dotyčné druhej žalovanej aj prvý súd zisťuje, že vedela len o niektorých položkách vyúčtovania schodku, oprávnene odopiera ho preto uznať bez prekontrolovania jednotlivých položiek, pričom jej obrana je aj na prospech prvého žalovaného ako solidárne zaviazaného; prvému súdu bolo uložené prekontrolovanie jednotlivých položiek vyúčtovania schodku čo do číselnosti, zistiť, či za tieto jednotlivé položky je žalovaný zodpovedný a prečo, či je pravda, že isté sumy převzaly iné osoby, na čí príkaz a či niektoré sumy neboly účtované dvakrát.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, že usnesením Krajského súdu v Nitre a konaním, ktoré predchádzalo, bol porušený zákon.

Predovšetkým mylne vykladá krajský súd zákon, keď predpisy §§ 74 a 76 o. s. p. aplikuje aj na osvedčenie (prehlásenie) žalovaných, lebo vraj tieto predpisy treba obdobne použiť aj na mimosúdne uznanie nároku, za aké pokladá krajský súd spomenuté osvedčenie. Uznanie nároku na súde podľa § 74 o. s. p. a priznanie účinnosti takémuto, uznaniu sú osobitnou ustanovizňou procesného, práva a majú za následok, že súd rozhodne podľa prejavu účastníka (§74 druhá veta o. s. p.), pričom súd neprizná účinnosť uznaniu nároku, ak sa prejav účastníka prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu, čo znamená vo všeobecnosti, že bdie, aby účastníci svojimi dispozičnými prejavmi v konaní nemohli narušovať výstavbu socializmu a prekážať hladkému dosiahnutiu cieľa, sledovaného všetkými pracujúcimi (viď dôvodovú zprávu k § 36 o. z.). Preto nepriliehavo uvádza v tomto spojení krajský súd zásadu materiálnej pravdy, ktorá je síce jednou zo základných zásad nového…