č. 83/1949 Sb. rozh. tr., Garance
č. 83/1949 Sb. rozh. tr.
Ak chodci nereagujú v jazdnej dráhe na výstražné znamenie, musí riadič zvoľniť jazdu natoľko, aby mohol zastaviť včas pred vyskytnuvšou sa prekážkou.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. marca 1949, Zm 249/48, Zm 23/49.)
Krajský súd v Bratislave uznal obžalovaného vinným prečinom zabitia z nedbalosti podľa §§ 290, 291 TRZ. Zistil, že obžalovaný, ako šofér z povolania, riadil osobné auto po hradskej rýchlosťou vyše 60 km. Keď videl pred sebou v jeho smere ísť dvoch chodcov, dal vyše 100 m od nich výstražné znamenie a keď títo naň nereagovali, dal na vzdialenosť asi 50 m druhé znamenie, na ktoré však tiež nereagovali. Preto obžalovaný niečo zmiernil rýchlosť a hodlal ich predísť doľava. Keď bol od nich asi 10 m, poškodený vybočil do ľavej polovičky vozovky a tu ho obžalovaný srazil. Poškodený zomrel následkom poranenia, ktoré pri tom utrpel.
Bývalý Hlavný súd v Bratislave rozsudok o vine potvrdil.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného.
Z dôvodov:
Obžalovaný uplatňuje, že poškodený nehodu si zavinil sám tým, že skočil do jazdnej dráhy do bezprostrednej blízkosti pohybujúceho sa motorového vozidla.
Skutočnosť, že obžalovaný zavčas dával chodcom idúcim pred ním v tomže smere v pravej polovici vozovky výstražné znamenia a že po druhom výstražnom znamení na vzdialenosť asi 50 m, na ktoré chodci nereagovali, 60 km rýchlosť svojho vozidla o niečo zmiernil, hodlajúc predísť doľava, nestačí ešte k záveru, že sťažovateľ so svojej strany zachoval všetky predpisy a pravidlá opatrnosti a že sa teda nedopustil žiadnej nedbanlivosti. Ustanovenie § 106, odst. 4 vl. nar. č. 203/1935 Sb. mu ukladalo v dôsledku toho, že mal pred sebou dvoch chodcov, ktorí na opätné výstražné znamenia nereagovali, aby bez ohľadu na prípady uvedené v…