Input:

R 78/1952; Garance

č. 78/1952 Sb. rozh. obč.
Uznanie otcovstva na súde (§§ 43, 44 ods. 2 zákona o rodinnom práve) nemožno napadnúť návrhom na obnovu konania, ale výlučne len žalobou podľa § 46 zákona o rodinnom práve.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 20. februára 1952, Cz 3/52.)
Navrhovateľ, ktorý so súhlasom matky uznal na súde podľa § 44 zák. o rodinnom práve otcovstvo, domáhal sa obnovy konania a tvrdil resp. ponúkol dôkazy na také skutočnosti, na základe ktorých sa preukáže, že on nie je otcom dieťaťa.
Okresný súd v Liptovskom Hrádku návrh na obnovu konania odmietol s odôvodnením, že šesťmesačná lehota uvedená v § 46 zák. o rodinnom práve, bola zameškaná.
Krajský súd v Žiline na sťažnosť navrhovateľa zrušil usnesenie prvého súdu, upravil ho na nové konanie a v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že uznanie otcovstva podľa § 43 cit. zákona možno napadnúť tak žalobou podľa § 46 cit. zák., ako aj obnovou konania z dôvodov a pri podmienkach, pri ktorých by bola možná obnova konania podľa občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd na sťažnosť generálneho prokurátora, podanú podľa § 210 o. s. p., rozhodol, že usnesením krajského súdu bol porušený zákon.
Dôvody:
Podľa občianskeho súdneho poriadku návrhom na obnovu konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie vo veci samej (§197) alebo súdnu pokonávku (§ 198), pokiaľ podľa