R 76/1951 (tr.); Garance
č. 76/1951 Sb. rozh. tr.
Aj pri pokuse možno vymerať trest pod zákonnou dolnou hranicou iba za podmienok § 30 tr. zák. Mylný by bol záver, že vzhľadom na ustanovenie § o ods. 2 tr. zák. neplatí pri vymeraní trestu za pokus žiadna dolná hranica trestnej sadzby.
Za miernejší z viacerých zákonov, platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku, treba pokladať ten zákon, ktorý pri použití všetkých jeho ustanovení vzťahujúcich sa na súdený trestný čin poskytuje priaznivejší výsledok pre obvineného.
(Rozhodnutie Nejvyššieho súdu z 3. júla 1951, Tz II 9/51.)
Obvinený v úmysle usmrtiť svoju manželku nasypal do mlieka, prípadne do múky, ktoré mala pripravené na varenie, jed fluorokremičitan sódny. Poškodená z toho pripravila palačinky, jednu zjedla, ostatné zjedly iné 4 osoby; všetky po zjedení ochorely, smrteľný výsledok však u nikoho z nich nenastal.
Okresný súd v Košiciach odsúdil obvineného pred 1. augustom 1950 pre pokus zločinu vraždy podľa §§ 65, 278 tr. zák. 1878 na 6 rokov trestnice ako na trest hlavný a ako trest vedľajší bola vyslovená podľa ,§§ 57, 287 tr. zák. 1878 strata úradu na 3 roky.
Krajský súd v Košiciach po 1. auguste 1950 zamietol odvolanie obvineného čo do viny, avšak z jeho podnetu rozsudok okresného súdu zrušil v kvalifikácii trestného činu a vo výroku o treste a uznal so zreteľom na § 12 tr. zák. obvineného vinným pokusom trestného činu vraždy podľa §§ 5, 216 tr. zák.; podľa týchto ustanovení mu uložil trest odňatia slobody na 3 roky.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom, zrušil rozsudok krajského súdu v uvedených výrokoch a odvolanie obvineného celkom zamietol.
Z dôvodov:
Krajský súd neodôvodnil, prečo pokladá v súdenom prípade ustanovenia trestného zákona č. 86/1950 Sb. za miernejšie ako ustanovenia trestného zákona z r. 1878. Tento jeho ničím neodôvodnený úsudok je nesprávny.
Miernejším z viacerých zákonov, platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku, treba pokladať ten zákon, ktorý pri použití všetkých jeho ustanovení vzťahujúcich sa na konkrétny súdený trestný čin poskytuje priaznivejší výsledok pre obvineného.
Nie je možné vychádzať jedine z toho, že na dokonaný zločin vraždy v § 216 ods. 1 tr. zák. je určený trest odňatia slobody od 15 do 25 rokov a v § 278 tr. zák. 1878 trest smrti, lebo obvinený bol uznaný vinným nie dokonaným zločinom vraždy, ale len pokusom tohto trestného činu a treba preto porovnať spomenuté dva zákony v prvom rade z toho hľadiska, ako treba trestať pokus vraždy podľa ustanovení toho ktorého zákona.
Podľa ustanovenia § 66 ods. 3 tr. zák. 1878 je trestom pokusu tam, kde zákon na dokonaný trestný čin určuje trest smrti, trestnica od 5 do 15 rokov.
Podľa správneho výkladu tohto ustanovenia v takom prípade vymeranie trestu na slobode niže 5 rokov nie je prípustné.
Podľa § 5 tr. zák. je pokus trestný tak ako dokonaný čin, pri výmere trestu však sa prihliadne na okolnosti a dôvody, pre ktoré k výsledku uvedenému v zákone nedošlo, a na to, ako sa konanie obvineného k tomuto výsledku priblížilo.
Ustanovenie § 30 tr. zák., ktoré upravuje možnosť výmery trestu pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby, neobsahuje ustanovenia…
