č. 63/1970 Sb. rozh., Garance
č. 63/1970 Sb. rozh.
Pri úvahe o splnení podmienok ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) zák. o rod. (kvalifikovaný nezáujem rodičov o dieťa) je treba v každom jednotlivom prípade dôkladne a komplexne objasniť celkový postoj rodičov k dieťaťu, ich pomery, dôvody, ktoré viedli k tomu, že sa o dieťa osobne nestarajú, ako aj to, či rodičom nebránia v priamej starostlivosti o dieťa ospravedlniteľné prekážky.
Za bydlisko maloletého dieťaťa v zmysle § 88 písm. c) o. s. p. nemožno považovať jeho pobyt založený opatrením dočasného charakteru, akým je napr. odovzdanie dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov, alebo jeho umiestnenie v zariadení kolektívnej starostlivosti, ak nie je spojené s jasne prejaveným úmyslom rodičov neplniť rodičovské povinnosti.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. 10. 1969, 1 Cz 42/69.)
Na návrh manželov Š. M. a K. M. rozhodol Okresný súd v Poprade rozsudkom zo 17. 10. 1967, že mal. M. L. je od právoplatnosti rozhodnutia osvojenkou navrhovateľov a že títo budú zapísaní v matrike narodenia miesto rodičov E. L. a neurčeného otca. O osvojení rozhodol súd bez privolenia matky dieťaťa a bez jej účasti v konaní, keď došiel k záveru, že ide o prípad uvedený v § 68 ods. 1 písm. a) zák. o rod. Z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, o aké dôkazy súd oprel tento svoj záver, pravdepodobne však vychádzal z výpovede navrhovateľov, ktorí uviedli, že v Kojeneckom ústave v M. boli informovaní, že ide o dieťa, o ktoré sa rodičia nestarajú, a zo správy OÚNZ v R., podľa ktorej matka nejavila v dobe umiestnenia dieťaťa v kolektívnej starostlivosti o dieťa potrebný záujem.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom, že rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon a tento rozsudok zrušil.
Z odôvodnenia:
Podľa § 67 zák. o rod. je na osvojenie treba privolenie zákonného zástupcu osvojovaného dieťaťa. Výnimku z uvedenej zásady pripúšťa ustanovenie § 68 ods. 1 zák. o rod., ktoré stanoví, že privolenie zákonných zástupov dieťaťa, ak sú nimi rodičia, nie je treba, ak títo po dobu najmenej jedného roku neprejavia o dieťa opravdivý záujem, ktorý by ako rodičia prejaviť mali, alebo ak dajú súhlas k osvojeniu vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. V týchto prípadoch nie sú rodičia osvojovaného dieťaťa v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 o. s. p. účastníkmi konania o osvojení.
Zo znenia ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) zák. o rod. a z dôvodovej správy k nemu plynie, že zákonodarca mal na mysli prípady, kedy je najmä z konania rodičov zrejmé, že u nich zanikol pocit zodpovednosti za osudy dieťaťa a že rodičia sa nechcú o svoje dieťa starať. V týchto prípadoch by púhy formálny záujem o dieťa nemal zmariť jeho výchovu v rodine riadnych občanov, ktorí chcú dieťaťu nahradiť rodičov.
Ak vyžaduje zákon v ustanovení § 68 ods. 1 písm. a) zák. o rod. kvalifikovaný nezáujem rodičov o dieťa, potom je samozrejmé, že záver o splnení podmienok podľa citovaného ustanovenia nemožno opierať len o neotvorený úsudok ústavu o intenzite rodičovského záujmu o dieťa. Ako to vyplýva zo znenia zákona a ako bolo opakovane zdôraznené v smerniciach pléna Najvyššieho súdu vzťahujúcich sa na rozhodovaní súdov o osvojení, je treba v každom jednotlivom…
