č. 62/1950 Sb. rozh. obč., Garance

Spoluvlastníci užívajú oddelene rôzne časti spoločného intravilánu, žalobník, ktorý má staviská vzadu, chodil peši i povozom a preháňal kravy cez dvor žalovaného, žalovaný si však svoju čiastku, t. j. dvor oddelil plotmi, v ktorých sú na patričných miestach brány. Žalobník vidí v tom a ďalej v údajných zákazoch žalovaného rušenie držby prechodu a priehonu.

Okresný súd v Prešove vyniesol rozsudok, ktorý: 1. určuje, že držba žalobníka je rušená postavením plotu, 2. zakázal žalovanému pod exekúciou ďalšie rušenie, 3. zaviazal žalovaného, aby plot odstránil, 4. vyhlásil predbežnú vykonateľnosť oboch záväzkov, 5. zamietol žalobu o určenie, že žalovaný zákazom a hrozbou rušil pokojnú držbu žalobníka ako aj žalobu o zákaz rušenia ad 2 pod pokutou. V dôvodoch uviedol: žalobník používal celú šírku dvora medzi domom žalovaného a hostincom na priechod vozom, peši a na preháňanie statku. Žalovaný postavil plot, aby ohraničil svoju čiastku dvora a tým sťažil žalobníkovi, aby naďalej užíval dvor žalovaného ako doteraz. Aj keď si môže žalobník nezamknutú bránu a bránku otvoriť, predsa je tým zdržovaný a tak sa mení spôsob, akým dosiaľ užíval dvor žalovaného. Súd nezakázal podľa žalobnej žiadosti ďalšie rušenie pod pokutou, lež vyslovil tento zákaz pod exekúciou a je vecou exekučného konania, aby tento zákaz bol uplatňovaný podľa príslušných predpisov exekučného zákona pod pokutou. Žalobník nedokázal, že žalovaný zákazom a hrozbou rušil pokojne vykonávanú držbu žalobníka.

Krajsky súd čiastočne vyhovel odvolaniu a v bodoch 1 a 3 prvého rozsudku žalobu zamietol. Ustálil rušenie držby žalobníka zákazmi žalovaného a zakázal žalovanému pod exekúciou ďalšie rušenie.