Input:

č. 60/1957 Sb. rozh. tr., Garance

č. 60/1957 Sb. rozh. tr.
Pre otázku, či otec neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v zmysle § 210 tr. zák. voči svojmu dieťaťu, nie je rozhodujúca iba skutočnosť, že dieťa, ktoré už nechodí do školy a nie je v učebnom pomere, dosiahne takého veku a je tak vyvinuté, že je práceschopné, ale rozhodujúca je skutečnost, či s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu má dieťa možnosť živiť sa svojou vlastnou prácou.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. marca 1957, 2 Tz 51/57.)
Obžalobou okresného prokurátora vo Vrábľoch bol obvinený stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 210 ods. 2 tr. zák., ktorého sa podľa tvrdenia obžaloby dopustil tým, že hoci bol súdnym rozhodnutím v občianskoprávnom konaní zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry sumou 100 Kčs mesačne – túto svoju povinnosť neplnil a menením svojho zamestnania vyhýbal sa plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a za dobu od 1. novembra 1949 do 31. mája 1956 dlhoval na výživnom celkom 7.900 Kčs.
Ľudový súd vo Vrábľoch uznesením z 10. októbra 1956 trestné stíhanie obvineného podľa čl. VI č. 1 rozhodnutia prezidenta republiky z 9. mája 1955 o amnestii a podľa § 166 ods. 1 písm. b) tr. por. 1950 zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia ľudový súd uviedol, že maloletá dcéra obvineného už 18. apríla 1955 nechodila do škojfr, pretože dovršila pätnásty rok svojho veku, že po vystúpení zo školy zostala doma v domácnosti a pomáhala svojej matke preto, že táto bola chorá. V roku 1956 potom už pracovala ako robotníčka v JRD, Na základe tohto skutkového zistenia ľudový súd došiel k záveru, že po skončení školskej dochádzky maloletá bola práceschopná a tým vyživovacia povinnost obvineného sa skončila. Pretože trestná činnosť trvala podľa tohto záveru ľudového súdu iba do mesiaca apríla 1955, súd prihliadol na amnestiu prezidenta republiky z 9. mája 1955 a trestné stíhanie obvineného pre