Input:

R 58/1951; Garance

č. 58/1951 Sb. rozh. obč.
Treba hodnotiť ako prejav súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru [§ 13 ods. 3 lit. a) dekr. č. 88/1945 Sb., o všeobecnej pracovnej povinnosti], ak zamestnanec vo výpoveďnej lehote vstúpil do nového zamestnania, ktoré nie je prechodnej povahy [porov. § 13 ods. 2 a ods. 3 lit. b), c), d) cit. dekr.].
(Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 1950, Cpr 1/50.)
Okresný súd v Brezne zamietol žalobu o ustálenie trvania pracovného pomeru zamestnanca, ktorý bol konštruktér a projektant bol zamestnaný u žalovaného národného podniku od 3. apríla 1947 do 15. apríla 1948, keď žalovaný šesťtýždňovou výpoveďou zrušil zamestnanecký pomer ku dňu 31. júna 1948. Žalobca uzavrel 15. júna 1948 novú pracovnú smluvu s iným národným podnikom, ktorý pracovný pomer trval niekoľko mesiacov, až krátko pred podaním žaloby bol tiež zrušený.
Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaniu žalobcu nevyhovel a žalobu zamietol.
Z dôvodov:
Proti názoru prvostupňového súdu, ako by predchádzajúci súhlas úradu ochrany práce bol potrebný len v prípade predčasného skončenia pracovného pomeru prepustením, žalobca v odvolaní namietal, že si žalovaný vyžiadal predchádzajúci súhlas okresného úradu práce, ktorý aj obdržal, a že z toho vyplýva, že si aj žalovaný bol vedomý, že potrebuje súhlas na zrušenie pracovného pomeru. Avšak krajský úrad ochrany práce žalobcom napadnutý vvmer okresného úradu ochrany práce v Brezne zrušil, preto treba ustáliť, že sa výpoveď žalovaného stala neplatnou. Odvolací súd zistil, že žalobca nastúpil do práce na základe pridelenia okresného úradu