č. 57/1949 Sb. rozh. obč.
V konaní podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. nerieši sa otázka, či má strana aj opodstatnený nárok na výživné, zaistenie ktorého žiada.
Ustanovenia § 32 ústavy 9. mája sa nedotýkajú zaistenia dávok na výživu podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb.
(Rozhodnutie najvyššieho súdu z 3. märca 1949, R 43/49.)
V spore o rozluku a platenie dočasného výživného povolil krajský súd v Bratislave manželke zaisťovaciu exekúciu pre výživné na dobu jedného roku podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. (alimentačný zákon).
V rekurze namietol manžel, že manželke nárok na výživné v súdenej veci neprislúcha vzhľadom na ustanovenia § 1, ods. 2 a § 32 ústavy 9. mája, pretože je práce schopná a môže sa sama uživiť konaním pracovnej povinnosti, ktorú jej Ústava ukladá. Bývalý hlavný súd v Bratislave vyhovel rekurzu a návrh na povolenie zaisťovacej exekúcie zamietol, keď uznal rekurentovu námietku za odôvodnenú.
Najvyšší súd vyhovel rekurzu exekventky a obnovil usneseme prvého súdu.
Z dôvodov:
Ide o povolenie zaisťovacej exekúcie podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. V tomto konaní nerieši sa otázka, či má strana aj opodstatnený nárok na výživné, zaistenie ktorého žiada.
Ustanovenia § 32 Ústavy nedotýkajú sa ustanovenia § 5 zák. č. 4/1931 Sb. o zaistení dávok na výživu sročných v jednom roku a keďže zo spisov nevysvitá, že by so strany exekventky išlo o šikánu, mylne bola žiadosť žalovanej rekurzným súdom zamietnutá; v dôsledku toho bolo treba usnesenie rekurzného súdu zmeniť a obnoviť usnesenie súdu prvej stolice.
* * *
Podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. na ochranu osôb oprávnených požadovať výživu, výchovu alebo zaopatrenie môže ten, kto sa domáha, aby súd stanovil nárok na výživu, výchovu, zaopatrenie alebo plnenie z neho idúce, navrhnúť proti zaviazanému k zaisteniu dávok splatných v jednom roku…
