Input:

č. 52/1949 Sb. rozh. tr., Garance

č. 52/1949 Sb. rozh. tr.
Advokát, ktorý využije tieseň svojich stránok a prevezme vybavenie neprávnických a neadvokátskych úkonov, pričom si za vybavenie týchto vymieni taký honorár, ktorý nemožno pokladať za primeraný a slušný, jedná proti ľudovodemokratickému poriadku republiky a dopúšťa sa disciplinárneho prečinu.
Na disciplinárne konanie advokátske sa nevzťahujú ustanovenia čl. II rozh. prez. rep. z 19. júna 1948 o amnestii.
(Rozhodnutie najvyššieho súdu z 15. februára 1949, Ds 2/48.)
Disciplinárny súd advokátskej komory uznal obvineného advokáta vinným disciplinárnym prečinom podľa § 68, lit. b) zák. čl. XXXIV/1874, lebo keď jeho stránka došla k nemu na poradu, ako urýchlene dosiahnuť podľa čs. platných právnych predpisov platného rozlúčenia svojho manželstva, rozlúčeného už cudzozemským súdom, a umožniť tým čím skoršie uzavretie nového manželstva, poradil mu a podujal sa urobiť potrebné opatrenie na uzavretie nového cirkevného sobáša podľa pravidiel ruskej pravoslávnej cirkvi ešte za právnej platnosti prvého manželstva a domáhať sa súdnou cestou súčasne rozluky prvého manželstva a v tom smere konal pred orgánmi pravoslávnej cirkvi, kde sprostredkoval prestúpenie snúbencov na pravoslávnu vieru a obstaral povolenie k sňatku od pravoslávneho biskupa; za vykonanie týchto potrebných úkonov vymienil si pre prípad uskutočnenia odmenu 85.000 Kčs a prevzal preddavok 50.000 Kčs. Keď však poškodený odvolal svoje poverenie obvinenému, tento aj proti pôvodnému dohodnutiu, že v prípade neuskutočnenia sobáša bude okrem hotových výdavkov požadovať len 2000 Kčs odmeny, požadoval 60.000 Kčs a odoprel preddavok vrátiť.
Najvyšší súd, ako súd disciplinárny pre veci advokátov, rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice potvrdil.
Z dôvodov:
Podstata činnosti obvineného je v tom, že prepožičal svoje služby úkonu, ktorý – podľa jeho vlastného drastického vysvetlenia na súde – mal pre jeho mandanta význam „sohratej komédie“, obvinenému však mal – tiež podľa jeho vlastného výpočtu, predneseného v odvolaní – zadovážiť prevažne bezpracný príjem 50.000 Kčs, na ktorom trval, aj keď mandant medzi časom stratil záujem na takom úkone.
Pri jednotnom posudzovaní celkovej činnosti obvineného vysvitá, í že obvinený si vymienil prehnane vysoký honorár za spoluprácu pri uskutočnení úkonu, ktorý podľa jeho očakávania len preto nebol trestný, lebo bol právne neúčinný, zato však bol spôsobilý všeobecne mýliť, pretože jeho neúčinnosť laikovi nemohla a