Input:

č. 49/1949 Sb. rozh. tr., Garance

č. 49/1949 Sb. rozh. tr.
Zločin neoprávneného opustenia územia republiky podľa § 40 zák. č. 231/1948 Sb. je subsidiárnym ustanovením, ktoré sa uplatni, pokiaľ zistený čin nezakladá skutkovú podstatu iného prísnejšie trestného činu.
Spolčenie podľa § 1, ods. 2 zák. č. 231/1948 Sb. je spojenie aspoň s jednou osobou k určitému velezradnému skutku.
(Rozhodnutie najvyššieho súdu z 16. júna 1949, Zm 78/49.)
Štátny súd uznal obžalovaných A. a B. vinnými zločinom velezrady podľa § 1, ods. 2 zákona č. 231/1948 Sb. spáchaného tým, že sa koncom novembra 1948 dohodli s obžalovaným C., že odídu do americkej okupačnej zóny Rakúska, aby sa tam zapojili do protištátnej činnosti slovenskej a českej emigrácie, ktorá v zahraničí pripravuje zmenu ľudovodemokratického zriadenia ČSR pomocou vojnového konfliktu medzi západom a východom; za tým účelom sa pokúsili v priestore Petržalky prekročiť ilegálne štátne hranice do Rakúska, pričom boli československými bezpečnostnými orgánmi zadržaní.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaných zamietol.
Z dôvodov:
Vo svojej zmätočnéj sťažnosti namietali obžalovaní hlavne, že štátny súd uzatváral na subjektívnu stránku činu len hypoteticky na základe indícií, pričom vraj neuvážil skutočnosti, ktoré by svědčily v ich prospech, že nebolo žiadnych priamych dôkazov v tom smere, že činnosť obžalovaných mala za úpel zničenie alebo rozvrátenie