Input:

R 46/1952; Garance

č. 46/1952 Sb. rozh. obč.
Odpustenie previnenia manžela, ktoré podľa predtým platného manželského zákona malo za následok zánik žalobného práva (§ 82 zák. č. XXXI/1894), nevylučuje, aby za účinnosti zákona o rodinnom práve toto previnenie bolo uplatňované ako dôležitý dôvod rozvratu medzi manželmi.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 1. júna 1951, Cz IX 15/51.)
V žalobe podanej v roku 1949 žalobca uviedol, že v roku 1934 po smrti svojej prvej manželky, s ktorou mal 5 detí, oženil sa so žalovanou; táto sa však o deti vôbec nestarala, zle s nimi zachádzala, nedržala ich v poriadku a čistote, takže kvôli tomu došlo medzi manželmi k častým hádkam, až nakoniec žalovaná opustila jeho domácnosť, v dôsledku čoho ich manželstvo po krátkom 10mesačnom trvaní sa rozpadlo a od toho času manželia vôbec spolu nežijú.
Okresný súd v Čadci žalobu o rozvod (rozluku) zamietol. Svoj rozsudok odôvodnil tým, že žalobca už raz v roku 1944 podal z tých istých dôvodov žalobu o rozluku na Krajskom súde v Trenčíne, túto však vzal zpät, čím odpustil žalovanej jej chovanie, uplatnené ako dôvod rozvodu a že takto účinnosť dôvodu rozluky zanikla.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd, ktorý rozhodoval už za účinnosti zák. č. 265/1949 a 266/1949 Sb., potvrdil prvý rozsudok a v dôvodoch svojho rozsudku vyslovil názor, že zásada uvedená v prvom rozsudku je v súlade aj so zákonom č. 265/1949 Sb., o rodinnom práve, teda že manžel, ktorý odpustil druhému manželovi chovanie, ktoré objektívne bý mohlo byť dôležitým dôvodom nastalého trvalého a hlbokého rozvratu, nemôže žiadať z tohto dôvodu o rozvod, keďže práve preto, že toto chovanie bolo odpustené, nedošlo k trvalému a hlbokému rozvratu, pričom poznamenal, že odpustenie nemusí sa stať výslovne, ale môže byť urobené aj mlčky tým, že manžel ním podanú žalobu o rozvod vezme zpät.
Najvyšší súd vyslovil na sťažnosť generálneho prokurátora podanú podľa § 210 o. s. p., že rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon.
Z dôvodov:
Podľa § 29 zák. č. 266/1949 Sb. v sporoch o rozluku manželstva do účinnosti tohto zákona (1. január 1950) neskončených pokračuje súd v konaní, ako keby išlo o žalobu o rozvod podľa zákona č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve, takže Krajský súd v Žiline ako odvolací súd, ktorý rozhodoval už za účinnosti zákona o rodinnom práve, mal vec posúdiť len podľa jeho ustanovení a so zreteľom na hľadiská ním sledované. Krajský súd vybavil vec tak, že vyslovil, že zásada, uvedená prvým súdom ako dôvod zamietnutia žaloby o rozluku, je v súlade aj s novým zákonom o rodinnom práve a z faktu ním predpokladaného odpustenia rozvodového dôvodu bez ďalšieho zisťovania skutočného stavu vecí usúdil, že k trvalému a hlbokému rozvratu medzi