Input:

R 35/1953 (tr.); Garance

č. 35/1953 Sb. rozh. tr.
Pri určovaní triednej príslušnosti obvineného roľníka, musí súd predovšetkým zistiť, či sú dané znaky charakterizujúce dedinských boháčov, t. j. musí prihliadnuť ku všetkým rozhodným okolnostiam, najmä tiež k tomu, aké má obvinený hospodárske alebo iné budovy, v akých formách vykořisťuje alebo vykořisťoval robotníkov, predovšetkým ale stredných a drobných roľníkov a ako je posudzovaná jeho triedna príslušnosť pracujúcimi v jeho okolí.
Ustanovenie § 26 ods. 1 písm. d) tr. por. platí i pre rozsudok odvolacieho súdu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 7. februára 1953, 2 Tz 14/53.)
Okresný súd v Novom Meste n. Váh. odsúdil obvineného pre trestný čin sabotáže podľa § 85 ods. 1 písm. a) tr. zák. spáchaný tým, že v roku 1951 a 1952 nesplnil dodávkové úkoly o 205 kg hovädzieho mäsa, 463 kg bravčového mäsa,1001 vajíčiek a k 31. decembri 1951 nedodržal plánovaný stav hovädzieho dobytka o 2 kusy a bravčového o 5 kusov. Do tohto rozhodnutia podal odvolanie okresný prokurátor a obvinený.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zamietol odvolanie okresného prokurátora, vyhovel však odvolaniu obvineného, zrušil rozsudok okresného súdu a uznal obvineného vinným len trestným činom podľa § 135 ods. 1, 2 tr. zák. a vymeral mu trest podľa 2 ods. cit. ustanovenia.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom, zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu nariadil, aby o odvolaní okresného prokurátora a obvineného do hore uvedeného rozsudku okresného súdu znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Uvedeným rozhodnutím porušil odvolací súd zákon v ustanovení § 26 ods. 1 písm. d) tr. por. Z pojmu odôvodnenia podľa tohto ustanovenia vyplýva, že súd musí uviesť, ktoré skutočnosti a z akých dôvodov pokladá za dokázané a že odôvodnenie musí hodnotiť dôkazné prostriedky a obsahovať úvahy, ktorými sa súd riadil pri zisťovaní skutkového deja, ako aj pri právnom jeho posudzovaní. To platí rovnako pre odvolacie súdy, ako pre súdy prvej stolice.
V danom prípade sa však odvolací súd v napadnutom rozhodnutí obmedzil na púhe konštatovanie obsahu výroku rozsudku okresného súdu a konštatovanie obhajoby obvineného, hoci si navzájom odporujú. Pritom ani obhajoba, ako ju uvádza rozsudok odvolacieho súdu, neobsahuje všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci. Úvahy o právnom posúdení veci odbyl odvolací súd v rozsudku vetou, že „zhľadal u obvineného, že ide o stredného roľníka a v dôsledku toho pozmenil aj kvalifikáciu trestného činu“ a ďalej vetou uvedenou po konštatovaní obsahu výroku rozsudku okresného srdu a obhajoby obvineného, že „vzhľadom na uvedené okolnosti nezhľadal úmyselné konanie obvineného, ako má na zreteli ustanovenie § 85 ods. 1 tr. zák. a preto čin obvineného překvalifikoval na ohrozenie jednotného hospodárskeho plánu z nedbanlivosti podľa § 135 tr. zák.“.
Z rozhodovania odvolacieho súdu nie sú teda zrejmé ani skutočnosti, ktoré odvolací súd pokladá za dokázané a ktoré sú rozhodné pre posúdenie veci, ani úvahy, ktorými sa odvolací súd riadil pri skutkovom zistení. V dôsledku toho sú nepriliehavé aj úvahy o právnom posúdení veci, lebo odvolací súd sa odvoláva vlastne na neexistujúce alebo aspoň neurčité skutkové