č. 32/1955 Sb. rozh. tr., Garance

Obvinení A a B vo večerných hodinách sa opili a potom na ulici vzájomne do seba strkali. Keď obvinení išli okolo výkladnej skrine národného podniku, obvinený A náhle silne strčil do obvineného B, ktorý následkom toho padol do výkladnej skrine a rozbil ju, čím bola spôsobená na národnom majetku škoda nie nepatrná.

Ľudový súd v Starej Ľubovni uznal obvinených A a B vinnými trestným činom opilstva podľa § 186 tr. zák. a trestným činom poškodzovania národného majetku podľa § 246 tr. zák. Tento rozsudok sa stal právoplatným.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil napadnutý rozsudok, obvineného B od obžaloby oslobodil a dotyčne obvineného A nariadil ľudovému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona namieta, že obvinený B nekonal v zmysle trestného zákona, lebo bol obvineným A do výkladnej skrine sotený. Ďalej sťažnosť uvádza, že nie je možné obvinených odsúdiť pre trestný čin opilstva podľa § 186 tr. zák. a súčasne pre trestný čin, ktorý v tomto opilstve spáchali.

Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.

Ľudový súd z výpovede obvineného B a svedka, ktorý bol prítomný na mieste činu, zistil, že obvinený A chytil obvineného B na prsiach za kabát a sotil ho do okna výkladnej skrine vedľa vchodu do výčapnej miestnosti reštaurácie národného podniku.

Konanie človeka (§ 75 ods. 2 tr. zák.) je nutným prvkom objektívnej stránky skutkovej podstaty každého trestného činu. Toto konanie je ovládané fyzickou a aj psychickou zložkou človeka. Pohyb človeka, ktorý však nie je prejavom jeho vôle, nie je konaním v zmysle trestného práva a nemôže zakladať skutkovú podstatu trestného činu. Nie je teda trestným konaním u obvineného B, keď svojím telom rozbil výkladnú skriňu, pretože bol obvineným A do tejto skrine násilím sotený a nie je preto u obvineného B naplnená skutková podstata žiadneho trestného činu ani priestupku, a to ani po stránke objektívnej, ani po stránke subjektívnej a nemôže teda byť uznaný vinným, lebo v opilosti nespáchal trestný čin.

Pretože ľudový súd uznal napriek tomu obvineného B vinným trestnými činmi podľa §§ 186 a 246 tr. zák., porušil tým zákon v týchto ustanoveniach.

Ľudový súd však nesprávne posúdil aj konanie obvineného A.

Podľa zistenia vykonaného ľudovým súdom sotil obvinený A obvineného B do skla výkladnej skrine, ktoré rozbil a poškodil tak národný majetok.

Keby nemal ľudový súd za dokázané, že obvinený A bol úplne opilý, musel by tiež zisťovať, či jeho konanie, ktorým poškodil národný majetok, nebolo poprípade úmyselné a či nezakladá teda skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania národného…