č. 29/1971 Sb. rozh. tr., Garance
č. 29/1971 Sb. rozh. tr.
I. Súd môže oslobodiť obžalovaného spod obžaloby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 226 písm. d) Tr. por., teda preto, že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, len potom, keď bolo zistené, že obžalovaný sa skutku, ktorý je predmetom obžaloby, dopustil, a že tento skutok vykazuje znaky niektorého trestného činu; teda až potom, keď nie je daný žiadny z dôvodov oslobodenia uvedených v § 226 písm. a) až c) Tr. por.
II. Nepríčetnosť spôsobená patologickou opilosťou nevylučuje trestnú zodpovednosť páchateľa, ak si stav patologickej opilosti zavinil aspoň z nevedomej nedbalosti (§ 12 ods. 2 Tr. zák.).
III. K hodnoteniu nepriamych dôkazov.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 29. 9. 1970, 1 To 49/70.)
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26. mája 1970 sp. zn. 1 T 12/70 bol obžalovaný M. H. oslobodený podľa § 226 písm. d) Tr. por. spod obžaloby pre trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že 13. júna 1969 v Senici a v Hlbokej požil alkoholické nápoje a po 19.10 hod. odišiel do objektov trafostanice pri obci Hlboká, kde napadol nočného strážnika M. F., ktorého pri vzájomnom zápase usmrtil tak, že ho bil po hlave a po tvári a škrtil ho. Podľa § 72 ods. 1 Tr. zák. bolo u obžalovaného nariadené ústavné ochranné liečenie. Krajský súd založil oslobodenie obžalovaného na zistení, že sa síce zažalovaného skutku dopustil, ale nie je zaň trestne zodpovedný, pretože ho spáchal v stave nepríčetnosti spôsobenom tzv. patologickou opilosťou, ktorú si nezavinil. Na odvolanie krajského prokurátora a obžalovaného Najvyšší súd SSR rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 260 Tr. por. vrátil vec na došetrenie prokurátorovi.
Z odôvodnenia:
Krajský prokurátor v odvolaní namietal, že i keď krajský súd došiel k správnému zisteniu, že obžalovaný M. H. nočného strážnika M. F. usmrtil, nepostupoval v súvislosti s hodnotením znaleckého psychiatrického posudku podľa zákona, pokiaľ zistil, že obžalovaný spáchal čin v stave patologickej opilosti, to je v krátkodobej poruche vedomia; do tohto stavu sa nepriviedol ani z nedbanlivosti a preto išlo u neho v čase činu údajne o stav nepríčetnosti spôsobený duševnou poruchou v zmysle § 12 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na to, že keby krajský súd pri hodnotení tohto znaleckého dôkazu prihliadol aj na výpovede obžalovaného, v ktorých uviedol, že už v minulosti sa viackrát požitím alkoholických nápojov dostal do takého stavu, že nevedel, čo robí, musel by dospieť k záveru, že si obžalovaný stav nepríčetnosti požitím alkoholických nápojov prinajmenej z nevedomej nedbanlivosti zavinil, a že preto za čin, ktorý v tomto stave spáchal, vzhľadom na § 12 ods. 2 Tr. zák. trestne zodpovedá. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný M. H. v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa neopodstatnenosť zistenia, že M. F. zavraždil. Zistenie krajského súdu nie je založené na takých dôkazoch, ktoré by na to bezpečne ukazovali. Jediný nepriamy dôkaz, o ktorý krajský súd toto zistenie opiera, totiž že podľa výpovede znalca dr. P. krvné striekance na jeho oblečení mohli byť spôsobené údermi do krvavých rán poškodeného,…
