Input:

R 24/1958 (tr.); Garance

č. 24/1958 Sb. rozh. tr.
K výkladu § 30 tr. zák. v znení novely (zák. č. 63/1956 Zb.).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 12. septembra 1957, 2 Tz 118/57.)
Ľudový súd v Ilave uznal vinnými obžalovaných A a B trestnými činmi rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. c), odst. 3 písm. a) tr. zák. (v znení pred novelou), ktorého sa dopustili jednak tým, že obžalovaný A ako energetik mlyna Západoslovenských mlynov (ZSM) a obžalovaný B ako vedúci tohto mlyna vykonali zmeny elektromeru tak, že ukazoval menšiu spotrebu elektrického prúdu, čím poškodili elektrické rozvodné závody o sumu 5.567,96 Kčs, jednak tým, že do záznamov mlyna nezapisovali všetko obilie dovezené do mlyna, zrážali mlečom neprimerané množstvo obilia na rozprach a nesprávne vážili obilie a hotové mlynárske výrobky, čím získali prebytky, ktoré odcudzovali a rozpredávali alebo pre seba spotrebovali. Za tento trestný čin bol im uložený trest odňatia slobody, a to obžalovanému A na šesť rokov, ^obžalovanému B na sedem rokov a vedľajšie tresty straty čestných práv občianskych a prepadnutia majetku.
Krajský súd v Žiline na odvolanie okresného prokurátora a obžalovaných zrušil rozsudok ľudového súdu a uznal obžalovaných vinnými trestným čindm rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 1 písm. a) (pokiaľ ide o rozkrádanie elektrického prúdu), písm. b) (pokiaľ ide o rozkarádanie obilia mlynských produktov), ods. 2 písm. a) tr. zák. (v znení novely) a uložil im podľa § 245 ods. 2 tr. zák. (v znení novely) za použitia § 30 tr. zák. tresty odňatia slobody, a to obžalovanému A na dva roky a dva mesiace, obžalovanému B na dva roky a šesť mesiacov, obidvom obžalovaným tiež trest peňažný, pre prípad jeho nevymo- žiteľnosti náhradný trest, zákaz činnosti v odbore mlynárskom na dobu troch rokov a stratu čestných práv občianskych.
Pri odôvodňovaní výmery trestu poukázal krajský súd na značnú spoločenskú nebezpečnosť takto organizovaného konania, na značnú ôbtiažnosť odhalenia a na škodu morálnu, ktorá vznikla medzi občianstvom. Zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby odôvodnil krajský súd menším stupňom nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku o treste a tomuto súdu nariadil, aby vec v rozsahu zrušenia znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona uviedol, že krajský súd znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby porušil v súdenom prípade dotyčné obidvoch obžalovaných zákon v ustanovení § 30 tr. zák.
Rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon.
Podľa § 30 ods. 1 tr. zák. (v znení novely) súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby len, ak to odôvodňujú pomery páchateľa alebo stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Štylizácia tohto ustanovenia, najmä užitie slova „len“ naznačuje, že tohto ustanovenia má byť použité iba vtedy, ak to odôvodňujú podmienky tam uvedené, čo svedčí o tom, že ide o výnimočnú možnosť a že zásadne má byť trest odňatia slobody ukladaný v rámci trestnej sadzby. To plynie aj z dôvodovej zprávy novely k trestnému zákonu, kde sa