Input:

R 220/1950; Garance

č. 220/1950 Sb. rozh. obč.
Súd nie je oprávnený skúmať meritórnu správnosť správneho aktu, ale z aktu samého skúma, či ide o správny akt (na rozdiel od t. zv. pseudoaktu), či je vydaný v medziach právomoci dotyčného úradu a či je právoplatný alebo vykonateľný.
Súd nemôže pri tom preskúmavať, či úrad postupoval správne, keď svoje rozhodnutie doručil vyhláškou podľa § 38 vl. nar. č. 8/1928 Sb. o správnom konaní.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 13. októbra 1949, Co II 29/49.)
Národný výbor v Bratislave vydal 21. júna 1946 s odvolaním na §§ 3, 9 nar. č. 50/1945 Sb. n. SNR usnesenie, že vojnou poškodený a opustený dom žalobníčky dáva do užitku žalovaného národného podniku, ktorý sa upravuje, aby určil vhodnú osobu, ktorá bude vykonávať národnú správu; po rekonštrukcii budovy je národný podnik povinný požiadať ustálenie nájomnej hodnoty. Pretože žalobníčka bola na neznámom mieste nariadil národný výbor vyvesiť výmer na vyhláškovú tabuľu.
Národný podnik vydal viac miliónov na rekonštrukciu a jeho zamestnanci dostali výmery na byty v dome.
V žalobe podanej 12. februára 1948 uviedla žalobníčka, že národný výbor vydal uvedený výmer, ktorým prekročil svoju kompetenciu, a výmer jej ani nedoručil, žiada, aby jej žalovaný národný podnik dom vydal, pretože ho má neoprávnene v držbe a konfiškácia nariadená 26. augusta 1946 bola Povereníctvom vnútra zrušená, keď žalobníčka dostala osvedčenie o československom štátnom občianstve.
Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a uviedol, že zmienené usnesenie národného výboru v Bratislave z 21. júna 1946 súd nemôže preskúmavať ani po formálnej ani po materiálnej stránke; usnesenie platí, kým nie je zrušené nariadením administratívnych úradov. Tiež spôsob doručenia je otázka spadajúca do administratívneho konania.
Najvyšší súd zamietol odvolanie žalobníčky.
Z dôvodov:
Nebolo vzaté v pochybnosť, že usnesenie z 21. júna 1946 učinil národný výbor v Bratislave, teda administratívny orgán s pôsobnosťou okresného národného výboru (§ 2 nar. č. 26/1945 Sb. n. SNR).
Nemožno prisvedčiť stanovisku prvého súdu, že nemôže