č. 220/1949 Sb. rozh. obč., Garance
č. 220/1949 Sb. rozh. obč.
Predpis § 7 nar. č. 62/1945, Sb. SNR o prepočítacom kurze pohľadávok v pengö vzniklých do 25. júna 1945 sa nevzťahuje na pohľadávky československých peňažných ústavov, vzniklé v československých korunách pred okupáciou a prepočítané v obchodných knihách peňažného ústavu za okupácie na pengö podľa kurzu stanoveného okupačnou vládou.
(Rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. júna 1949, Co 165/49.)
Matka žalobníčky si roku 1934 vypožičala u Mestskej sporiteľne v Bratislave filiálky v Lučenci 20.000 Kč. Za okupácie musela táto filiálka svoju činnosť zastaviť a zbytok pohľadávky postúpiť Slovenskej hospodárskej banke, úč. spoločnosť v Lučenci. Podľa predpisu okupačnej vlády bola pohľadávka preúčtovaná na pengö v pomere 1 pengö = 7 Kč.
Žalobníčka uviedla, že bola nútená v decembri 1947 zaplatiť túto pohľadávku v kurze 1:7, aby dosiahla extabulačné povolenie. Tak zaplatila 12.100 Kčs, ačkoľvek mala platiť len podľa kurzu 1:2, ako to predpisuje § 7 nar. č. 62/1945 Sb. SNR. Žiada, aby jej Slovenská hospodárska banka, filiálka v Lučenci, vrátila kurzový rozdiel 8.643 Kčs.
Podľa citovaného § 7 pohľadávky a záväzky vzniklé do 25. júna 1945 znejúce na pengö, ak sú splatné na území oslobodenom zpod okupácie, treba prepočítať na koruny v pomere 1 pengö rovná sa 2 korunám.
Okresný súd v Lučenci žalobe vyhovel s odôvodnením, že nebola zachovaná kontinuita v československých korunách, lebo pohľadávka bola za okupácie pretvorená na pohľadávku v pengö, na ktorú treba pozerať, ako by bola vznikla len za doby okupácie. Bolo preto protizákonné, keď si ju dala banka zaplatiť v Kčs na základe prepočítacieho kursu 1: 7.
Krajský súd vyhovel odvolaniu Slovenskej Tatrabanky,…
