Input:

R 208/1949; Garance

č. 208/1949 Sb. rozh. obč.
Súhlas veriteľa so zaplatením dlhu prevodom na jeho viazaný vklad podľa čl. 3, ods. 1 opatrenia Likvidačného fondu menového, uverejneného vyhláškou Ministerstva financií č. 143/1948 Sb., musí byť doložený Likvidačnému fondu menovému písomným vyhlásením veriteľovým. Súhlas veriteľa nemôže byť nahradený rozsudkom.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 1. júla 1949, Rv 301/47.)
Žalobníčka objednala od žalovanej strany 27. októbra 1945 stroj a kúpnu cenu 71.700 Kčs vyplatila v starej mene. Žalovaná strana oznámila 30. marca 1946, že stroj nemôže dodať, a preto ujednanie ruší a je nútená poukázať žalujúcej strane na viazaný účet kúpnu cenu, ktorú prihlásila u daňového úradu na meno žalujúcej strany. Žalujúca strana 3. apríla 1946 prejavila súhlas so stornom a s prevodom zaplatenej sumy na jej viazaný účet. Formulár o súhlase však nepodpísala, lež žiadala exemplár prihlášky vkladu 71.700 Kčs. To jej žalovaná strana nemohla dať, pretože prihlásila všetky cudzie pohľadávky spoločne. Nato žalobníčka odoprela dať súhlas. Oba nižšie súdy rozhodovaly pred vydaním vyhlášky č. 143/1948 Sb.
Krajský súd v Banskej Bystrici žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú stranu zaplatiť žalobníčke 71.700 Kčs s úrokmi na jej viazaný vklad do 15 dní rátaných odo dňa, kedy žalujúca strana oznámi žalovanej strane meno peňažného ústavu, u ktorého má byť platba prevedená a keď bude dané povolenie Národnej banky na prevod. Odôvodnil to tým, že žalujúca strana znemožnila platenie prevodom, že odoprela súhlas na prevod, a preto má znášať dôsledky tohto odopretia súhlasu.
Bývalý Hlavný súd v Bratislave zmenil rozsudok prvého súdu tak, že zaviazal žalovanú stranu zaplatiť žalobníčke zažalovanú pohľadávku a vynechal všetko, čo sa týkalo platenia prevodom na viazaný vklad. Pokiaľ ide o otázku súhlasu s prevodom na viazaný vklad, uviedol: Dať súhlas na prevod je právom veriteľa, ale nie jeho povinnosťou, žalobníčka tento súhlas nedala, preto platenie prevodom sa nemohlo uskutočniť. Dôsledkom toho je, že keď sa plnenie nemohlo stať prevodom, musí žalovaná plniť v hotovosti. Odopretie súhlasu nemôže byť na ujmu žalobníčke a v jej postupe nemožno vidieť zavinenie, ako ustaľuje prvý súd, lebo, ako už bolo odôvodnené, súhlas alebo nesúhlas s prevodom je iba právom veriteľa, ktorý pre nepoužitie svojho práva nemôže byť ukrátený. Žalobníčka síce neodôvodnene súhlas na prevod viazala podmienkou, že žalovaná strana jej odovzdá exempláre prihlášky vkladu, lebo prihlášku na toto nepotrebovala, ale či už tak žiadala preto, že žalovanej strane nedôverovala, alebo z iného dôvodu, nič nemení na skutočnosti, že súhlas nedala.
Najvyšší súd zamietol dovolanie žalovanej strany.
Z