č. 2/1977 Sb. rozh. tr., Garance
č. 2/1977 Sb. rozh. tr.
Ustanovenie § 61 ods. 1 a nasl. Tr. zák. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nemožno použiť u cudzích štátnych príslušníkov odsúdených československým súdom za trestný čin alebo prečin, ktorí nemajú na území ČSSR trvalý pobyt. 1
(Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SSR z 28. júna 1976 č. Tpj 29/76.)
Ministerstvo spravodlivosti SSR požiadalo podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 36/1964 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1970 Zb. Najvyšší súd SSR o zaujatie stanoviska na zabezpečenie správneho výkladu zákona s poukazom na nejednotnú prax súdov SSR pri rozhodovaní podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody cudzincov odsúdených československým súdom, ktorí nemajú trvalý pobyt v ČSSR.
Trestné kolégium Najvyššieho súdu SSR podľa § 21c ods. 2 zákona č. 36/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 19/1970 Zb. zaujalo k uvedenej otázke toto stanovisko:
Inštitúcia podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 61 ods. 1 a nasl. Tr. zák. je významným výchovným prostriedkom po právoplatnom odsúdení páchateľa, ktorému sa uložil bezpodmienečný trest odňatia slobody. Neznamená len ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale predstavuje jeho ďalšie pokračovanie v iných podmienkach. Vyplýva to najmä z toho, že pri podmienečnom prepustení odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody súd musí stanoviť skúšobný čas vo výmere od 1 do 7 rokov (§ 63 ods. 1 Tr. zák.) a môže uložiť primerané obmedzenia, ktoré smerujú k tomu, aby podmienečne prepustený v skúšobnom čase…
