Input:

č. 183/1950 Sb. rozh. tr., Garance

č. 183/1950 Sb. rozh. tr.
Aj keď verejný obžalobca napadá rozsudok výslovne len čo do výšky trestu, odvolací súd je povinný preskúmať tiež výrok o kvalifikácii činu vo smere pre obžalovaného nepriaznivom.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 16. marca 1950, Tz II 33/50.)
Okresný súd v Bánovciach uznal obžalovaného vinným prečinom popudzovania podľa § 26 ods. 2 zák. č. 231/1948 Sb. spáchaným tým, že v hostinci pred viac ľuďmi pozdravil prítomných slovami: „Na stráž!“.
Krajský súd v Nitre zamietol odvolanie verejného obžalobcu podané čo do výšky trestu aj odvolanie obžalovaného čo do výroku o trestu. Pritom vyslovil, že kvalifikácia zisteného skutku nie je správna, lebo skutok vyčerpáva pojmové znaky prečinu poburovania proti republike podľa § 3 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb., odoprel však rozsudok v neprospech obžalovaného zmeniť, lebo verejný obžalobca od volanie v tomto smere nepodal.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti pre zachovanie zákona podanej generálnym prokurátorom, zrušil rozsudok krajského súdu a uznal obžalovaného vinným prečinom poburovania proti republike podľa § 3 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb. spáchaným vyššie uvedeným činom.
Z dôvodov:
Pozdravenie slovami „Na stráž!“, ktoré bolo oficiálne užívané na Slovensku počas fašistickej okupácie, zreteľne svojou povahou a tým, že ako fašistický pozdrav bolo prednesené pred viacej ľudmi a na mieste verejne prístupnom, smerovalo na vyvolanie citu nevážnosti proti ľudovodemokratickej forme nášho štátu zaručenej ústavou 9. mája a na vyvolanie snahy túto zmeniť zas v štátnu formu fašistickú. Bolo teda spôsobilé vyvolať nepriateľskú náladu a nepriateľské smýšľanie proti našej štátnej forme chránenej ustanovením § 3 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb., aj keď túto obžalovaný výslovne nemenoval. Je preto objektívne v tomto čine daná skutková podstata prečinu poburovania podľa tohto predpisu.
So zreteľom na to, že ide o jednoduchý výrok, určenie ktorého je každému známe, nemôže byť pochybnosti, že aj obžalovaný bol si vedomý jeho spôsobilosti poburovať proti štátu. Obžalovaný predniesol tento pozdrav úmyselne, preto aj po subjektívnej stránke je skutková podstata uvedeného prečinu daná.
Nejde preto len o popudzovanie k nenávisti proti jednotlivým obyvateľom preto, že sú stúpencami ľudovodemokratického poriadku republiky, ale priamo o poburovanie proti republike pre jej ľudovodemokratické zriadenie, teda o prečin poburovania proti republike podľa § 3 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb.
Keď súd prvej stolice uznal obžalovaného vinným len prečinom popudzovania podľa § 26 ods. 2 zák. č. 231/1948 Sb., porušil zákon v ustanovení § 3 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb.
Odvolací súd síce túto chybu zbadal, odoprel však pri rozhodovaní o odvolaní verejného obžalobcu podanom pre nízku výmeru trestu urobiť nejaké opatrenie a uviedol vo svojom rozsudku, že pre nedostatok opravného prostriedku verejného obžalobcu čo do kvalifikácie nemohol v tomto smere urobiť opatrenie v neprospech obžalovaného.
Tento právny názor odvolacieho súdu je však mylný.
Ustanovenie § 95 ods. 1 zák. č. 319/1948 Sb. ukladá odvolaciemu súdu, aby pri rozhodovaní o odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvej stolice vo všetkých výrokoch, proti ktorým môže odvolateľ podať