Input:

R 177/1950 (tr.); Garance

č. 177/1950 Sb. rozh. tr.
K otázkam príčinnej súvislosti a trestnej nedbalosti pri skutkovej podstate prečinu zabitia z nedbalosti podľa § 291 TRZ.
Ak nehoda bola spôsobená tým, že poškodení sa dotkli elektrického vedenia pri práci so železnými prútami dlhými 12 m, niet príčinnej súvislosti medzi nehodou a okolnosťou, že elektrické vedenie bolo vo výške iba 4.80 m miesto predpísaných 5 m.
Vedúci dozorca stavby sa však dopustil trestnej nedbalosti, ak nezabránil tomu, aby robotníci prekračovali zákaz manipulovať so železnými prútami na nebezpečnom mieste, hoci vedel, že tak činia, resp. ak v tomto prípade nepodnikol nič k zaisteniu tohto miesta.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. novembra 1949, Zm 163/49.)
Obžalovaný bol zamestnaný ako vedúci murár a poverený dozorom na stavbe mostu, okolo ktorého sú umiestené stožiare, na ktorých je namontované elektrické vedenie vysokého napätia o 22.000 V; vedenie bolo pôvodne vo výške 8 m od terénu. Keďže stavba mostu vyžadovala násyp, táto výška elektrického vedenia sa postupne snížila na 5 m, neskoršie včase nehody na 480 cm. Išlo o pravidelné diaľkové elektrické vedenie na stabilných stožiaroch. Poškodení robotníci, ktorí nosili železo, brali ho z kopy, kde bolo poukládané vyradené pokrivené železo, napriek zákazu obžalovaného. Keď ho z kopy vyťahovali, po prípade narovnávali a pozdvihli do vzduchu, dotkli sa železným prútom asi 12 m dlhým a 10 mm hrubým vedenia s vysokým napätím, takže boli hneď usmrtení.
Krajský súd v Nitre uznal obžalovaného vinným prečinom zabitia z nedbalosti podľa § 291 TRZ.
Krajský súd v Bratislave (osobitný senát podľa § 136 ods. 2 zák. č. 319/1948 Sb., o zľudovení súdnictva) zamietol odvolanie obžalovaného.
Najvyšší súd zrušil rozsudky oboch dvoch súdov a uložil podľa § 136 ods. 2 zák. č. 319/1948 Sb. Okresnému súdu v Topolčanoch príslušnému podľa § 16 TRP, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Z dôvodov:
Podľa názoru nižších súdov obžalovaný bol v tom nedbalý, že hoci zistil, že vzdialenosť elektrického vedenia nie je vo výške predpísaných 5 m nad terénom, ale len vo výške 480 cm, neohlásil to patričným predstaveným. V tomto jednaní obžalovaného viděly spočívať jeho nedbalosť, lebo ako vedúci dozorca stavby príslušné hlásenie nedal.
Medzi týmto jednaním, resp. opominutím obžalovaného a nastalou smrťou poškodených však nemožno vidieť príčinnú súvislosť, ako to správne vytýka obžalovaný. Podľa smerodajného skutkového zistenia k usmrteniu poškodených elektrickým prúdom došlo nie preto, že elektrické vedenie bolo položené o 20 cm nižšie, ako znie predpis, ale preto, že poškodení manipulovali so železnými prútami 12 m dlhými blízko elektrického vedenia. Plynie z toho záver, že k nehode by bolo došlo aj vtedy, keby elektrické vedenie bolo sa nachádzalo vo výške predpísaných 5 m nad zemou, resp. nad násypom.
Pritom sa poznamenáva, že predpis, podľa