Input:

č. 155/1953 Sb. rozh. obč., Garance

č. 155/1953 Sb. rozh. obč.
Ak bola na cudzom pozemku postavená trvalá stavba bez toho, že by pre stavebníka bolo zriadené právo stavby (§§ 155 a nasL o. z.), nevzniká rozdielnosť vo vlastníctve stavby a pozemku.
Právne pomery stavebníka a vlastníka pozemku treba v takomto prípade upraviť podľa obdoby §§ 125 a nasL o. z.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. septembra 1953, Cz 236/53.)
Žalobkyňa uplatňovala žalobou vlastnícke právo dotyčné pozemkovej parcely, domáhala sa jej držby a pozemnoknižného prepisu. Žalobu odôvodňovala tým, že nehnuteľnosť bola pri zriaďovaní pozemnoknižných vložiek len omylom zapísaná na terajších pozemnoknižných vlastníkov a že ju nadobudla darovacou smluvou od pravej vlastnícky. Žaloba smerovala proti pozemnoknižným vlastníkom a proti ďalším dvom žalovaným, ktorí údajne túto nehnuteľnosť nadobudli darom od pozemnoknižných vlastníkov.
Okresný súd v Gelnici prisúdil vlastníctvo pozemku žalobkyni proti složeniu 5.500 Kčs do súdneho depozitu. V odôvodnení uviedol, že nebolo preukázané vlastnícke právo osoby, od, ktorej odvozuje svoje právo žalobkyňa, ale pretože si táto tam už postavila dom, mala so stavbou značné investície, je manželkou baníka a konala dobromyseľne, bolo treba priznať jej vlastníctvo aj držbu proti složeniu všeobecnej ceny pozemku do súdneho depozitu.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaných potvrdil rozsudok okresného súdu, len pokiaľ ide o ideálnu polovicu parcely a pominul zaviazanie žalobkyne na složenie 5.500 Kčs do súdneho depozitu; v rozsudku ďalej uviedol, že zaväzuje žalovaných trpieť, aby žalobkyňa v polovici užívala spomenutú nehnuteľnosť, okrem domu, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. V odôvodnení uviedol, že pozemnoknižný zápis pri vložkárskych prácach bol nesprávny, že podľa predošlého pozemnoknižného stavu polovica pozemku patrila právnej predchodkyni osoby, od ktorej pozemok nadobudla žalobkyňa, takže od tejto žalobkyňa nadobudla polovicu pozemku. Otázka domu žalobkyňou postaveného nezapadá do rámca tohto sporu, lebo dom možno postaviť aj na cudzom pozemku. V tejto otázke sa účastníci musia dohodnúť alebo zrušiť spoluvlastníctvo. Okresný súd nesprávne odôvodnil svoj rozsudok, lebo nik nemôže nadobudnúť vlastníctvo na pozemok tým, že postaví dom na cudzom pozemku.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú podľa § 210 o. s. p. generálnym prokurátorom, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Je síce pravda, že nový občiansky zákonník opustil v záujme budovania socialistického právneho poriadku právnu zásadu kapitalistického nehnuteľnostného práva, že všetko, čo je trvale a pevne spojené so zemou, je súčiastkou pozemku, teda že najmä trvalé stavby, ako domy a iné budovy, tvoria spolu s pozemkom, na ktorom stoja, jedinú nedieľnu a nehnuteľnú vec. Občiansky zákonník v §§ 25 a 26 naopak ustanovuje, že stavby nie sú súčiastkou pozemku a že trvalé stavby sú samostatné nehnuteľné veci. Krajský súd vychádzal patrné z týchto ustanovení, keď usudzoval, že dom, ktorý si žalobkyňa na parcele údajne už postavila, je tým samým jej výlučným vlastníctvom. Avšak z ustanovení §§ 25 a 26 o. z. osebe ešte neplynie, že vlastníkom stavby môže byť bez ďalšieho