č. 15/1953 Sb. rozh. obč., Garance

Usnesením zo 14. augusta 1947 povolil súd držanie M. K. v ústave, keďže podľa znaleckého posudku trpí na duševnú chorobu alkoholizmus. Menovaný bol v liečení v ústave od 1. júla 1946 do 8. septembra 1950, keď bol v zlepšenom stave prepustený do domáceho ošetrovania. Podľa prípisov ústavu je to dedične zaťažený človek s patologickou reaktivitou na alkohol, ktorý z návyku zneužíval, bol z ústavného liečenia prepustený síce v zlepšenom stave, pri ktorom v predpoklade, že nebude piť alkohol, bol by schopný konať jednoduché telesné práce a svoje veci si samostatne vybavovať, avšak pod vplyvom alkoholu, dostáva psychopatické reakcie a vtedy by bolo treba ho opäť podrobiť liečeniu. M. K. ustanovil sa 11. septembra 1950 na okresný súd v spoločnosti svojich najbližších príbuzných, ktorí vyhlásili, že tento je schopný sa starať o svoje veci a preto aby mu boly vydané aj peniaze, ktoré sú preňho spravované v súdnom depozite. Avšak už 28. septembra 1950 přišly jeho matka a švagriná opäť na súd, predniesly, že M. K. nechce zostať ani u rodičov ani u príbuzných, chce sa len túlať, preto je obava, že by sa opíjal, keby dostal svoje peniaze do ruky, a navrhly, aby bol znova poslaný do liečebného ústavu, kým 21. novembra 1950 podľa obsahu zápisnice prejavily, že menovaný nie je ani schopný spravovať svoje veci.

Okresný súd v Košiciach bez rozhodovania o zbavení M. K. svojprávnosti, ustanovil mu za opatrovníka jeho brata, potom však bez ďalšieho vyšetrenia v smysle § 288 ods. 1 o. s. p. odložil vynesenie usnesenia o pozbavení svojprávnosti a určil M. K. šesťmesačnú lehotu na polepšenie; svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že menovaný bol z ústavného liečenia z alkoholizmu prepustený v zlepšenom stave, preto možno očakávať, že menovaný sa polepší.

Krajský súd v Košiciach na sťažnosť opatrovníka, ktorý tvrdil, že žiadne zlepšenie u menovaného nezbadal a tento nie je J schopný spravovať samostatne svoje veci, rozhodnutie prvého súdu potvrdil. V dôvodoch uviedol, že prvý súd, keď M. K. bol z liečenia prepustený v zlepšenom stave, bol oprávnený vyniesť napadnuté usnesenie a stalo sa tak v záujme choromyseľného; na poučenie opatrovníka dodal, že môže navrhnúť na súde prvej stolice pozbavenie svojprávnosti svojho brata, ak má za to, že bolo predsa odôvodnené.

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú generálnym prokurátorom podľa § 210. o. s. p., rozhodol, že usnesením krajského súdu resp. v konaní, které predchádzalo, bol porušený zákon.

Podľa §…