č. 130/1949 Sb. rozh. obč.
Manželka, ktorá s pomocou zamestnancov obhospodarovala nehnuteľnosti svojho manžela pre neho, sa nestala držiteľkou týchto nehnuteľností. Keď manžel ešte za života daroval tieto nehnuteľnosti tretej osobe a tá sa ujala už držby, môže z nich sobrať úrodu. Žaloba o sumárne zpäťuvedenie do držby, podaná manželkou, ktorá tieto nehnuteľnosti nezdedila ani k nim nemá vdovské právo, proti tejto tretej osobe nemôže mať úspech.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 1949, Co II 302/49.)
Manžel žalobníčky bol dlho chorý a za jeho choroby obhospodarovala jeho role žalobníčka pomocou zamestnancov. Dňa 7. júla 1948 urobil manžel žalobníčky posledný poriadok, v ktorom odkázal žalobníčke časť svojich pozemkov pod podmienkou, že sa zriekne vdovského práva na ostatný majetok. Darovacou smluvou z 9. júla 1948 daroval ostatné pozemky žalovanému. Dňa 16. júla 1948 manžel žalobníčky zomrel. V auguste 1948 dala žalobníčka pokosiť obilie na všetkých pozemkoch, avšak žalovaný si odviezol úrodu z tých pozemkov, ktoré mu boly darované. Žalobníčka tvrdila, že jej aj z týchto pozemkov patrí úroda, a to polovica z titulu spolunadobudnutia a polovica z titulu vdovského práva a podala na žalovaného žalobu o sumárne zpäťuvedenie do držby.
Okresný súd v Senici žalobu zamietol a uviedol v dôvodoch svojho rozsudku: Žalovaný sa stal vlastníkom dňa 9. júla 1948 a držby týchto nehnuteľností sa ujal 7., poťažne 21. augusta 1948. Podľa právnych pravidiel treba ho pokladať za zákonného držiteľa, lebo smluva, na ktorej svoj nárok zakladá, je platná a vstúpenie do užitku znamená aj sobranie úrody na darovanej nehnuteľnosti, keďže ani v samej smluve nie je ustanovenie, ktoré by pripúšťalo výklad, že žalovaný je oprávnený vstúpiť do užitku len po sobraní úrody v r. 1948. Za daného stavu veci žaloba o sumárnu repozíciu nemá miesta, lebo rušená držba predpokladá svojvoľné a neoprávnené zasiahnutie do…
