Input:

č. 105/1952 Sb. rozh. tr., Garance

č. 105/1952 Sb. rozh. tr.
V obnovovacom konaní podlá § 220 tr. por. neprevádza súd nové zistenie celého skutkového stavu a jeho právne hodnotenie; v tomto konaní súd iba skúma, či sú splnené podmienky obnovy podľa § 220 ods. 2 písm. a), b) tr. por.
Nové prejednanie celej veci s novým rozhodnutím vo veci samej patrí do nového hlavného pojednávania po právoplatnom povolení obnovy.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 22. októbra 1951, 3 Tk 110/51.)
Okresný súd v Košiciach uznal obvinenú v r. 1950 vinnou trestným činom zabitia z nedbalosti podľa § 290 tr. zák. 1878 spáchaným tým, že svojou nedbalosťou spôsobila smrť poškodenej P. Okresný súd tak rozhodol na základe zistenia, že obvinená – hoci ako lekárnička znala nebezpečnosť benzínu – nedozerala na práčku P., ktorá pri praní záclon naliala do koryta benzín do horúcej vody a pritom pod kotlom, kde hriala vodu, rozložila oheň. Tým sa stalo, že nastal výbuch, pri ktorom práčka P. utrpela ťažké popáleniny, následkom ktorých zomrela.
Krajský súd v Košiciach vyhovel odvolaniu obvinenej, zrušil rozsudok a obvinenú zpod obžaloby oslobodil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poškodená, ktorá bola 42-ročná, bola s vlastnosťami benzínu dostatočne oboznámená a že výbuch zapríčinila vlastnou nedbalosťou.
Z podnetu príbuzných zomrelej okresný prokurátor vypočul ďalších svedkov a na podklade ich výpovedí navrhol na okresnom súde, aby trestné konanie bolo obnovené. Nové skutočnosti a dôkazy súdu predtým neznáme (§ 220 ioďs. 2 písm. a) tr. por.) sa týkaly hlavne toho, že obvinená sama nakázala poškodenej, aby k praniu použila benzínu, a že výbuch nastal hneď po tom, keď obvinená vošla do práčovne s horiacou cigaretou. Iní svedkovia udávali, že výbuch nastal, keď obvinená otvorila dvere z kuchyne do práčovne, lebo v kuchyni horel plyn.
Okresný súd v Košiciach zamietol návrh okresného prokurátora na obnovu.
Krajský súd vyhovel sťažnosti okresného prokurátora a obnovu povolil.
Z dôvodov:
Podľa § 223 tr. por. rozhoduje súd ve verejnom zasadaní iba o návrhu na obnovu, nie vo veci samej. V tomto tzv. obnovovacom konaní teda súd iba skúma a rozhoduje, či sú tu dostatočné dôvody pre obnovu v smysle § 220 ods. 2 tr. por. V súdenej veci bolo treba zistiť, či vyšly najavo také skutočnosti alebo dôkazy súdu predtým neznáme, ktoré by mohly odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.
Teprv ak trestné stíhanie bolo právoplatne obnovené, možno na novom hlavnom pojednávaní celú vec znovu pre jednať a teprv po tomto prejednaní môže