Input:

č. 104/1958 Sb. rozh. obč., Garance

č. 104/1958 Sb. rozh. obč.
O úmyselné zameškanie práce podľa § 7 zák. č. 244/22 Zb. nejde v prípade, že zamestnanec sa uchádzal o prácu na odbore pracovných síl rady ONV.
Ak sa neuchádzal zamestnanec na odbore pracovných síl rady ONV o prácu, neznamená to pravdaže ešte, že úmyselne zameškal niečo zarobiť. Muselo by byť zistené, že mal možnosť, keby sa o prácu hlásil, primeranú prácu dostať. Rovnako tomu je, keby mal túto možnosť aj bez toho, žeby sa na odbore pracovných síl rady ONV o prácu uchádzal.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. marca 1958, 4 Co 15/58.)
Žalovaný podnik zrušil so žalobcom pracovný pomer štrnásť dňovou výpoveďou k 6. aprílu 1957 bez predchádzajúceho súhlasu závodného výboru ROH a bez predchádzajúceho súhlasu odboru pracovných síl rady ONV. Žalobca uplatnil preto nárok na určenie neplatnosti zrušenia pracovného pomeru a na zaplatenie mzdy za čas odo dňa právne neúčinnej výpovede do dňa, kedy nastúpil nové zamestnanie.
Ľudový súd v Lučenci ustálil, že k platnému rozviazaniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným ku dňu 6. apríla 1957 nedošlo a v ostatnej čiastke, ktorou sa žalobca domáhal mzdy v sume 3300,– Kčs, žalobu zamietol. Výpoveď zhľadal právne neúčinnou vzhľadom na ustanovenie § 27 zák. č. 51/1955 Zb. a § 13 ods. 1 dekr. č. 88/1945 Zb. Mzdu za čas od výpovede v predchádzajúcom zamestnaní do nástupu nového zamestnania nepriznal , s odůvodněním, že žalobca mal možnosť umiestniť sa v pracovnom f procese.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej stolice zmenil tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému mzdu do dňa nástupu nového zamestnania.
Odôvodnenie:
Pokiaľ ide o právny základ žaloby, tento napadnutý nebol a preto aj súd druhej stolice musel prijať za preukázané, že k platnému rozviazaniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným ku dňu 6. apríla 1957 nedošlo pre nedostatok predchádzajúceho súhlasu závodného výboru ROH a odboru pracovných síl rady ONV podľa § 27 zák. č. 51/1955 Zb. a § 13 ods. 1 dekr. č. 88/1945 Zb.
Bolo potom treba zaoberať sa len otázkou mzdy z trvajúceho pracovného pomeru za čas odo dňa neúčinnej výpovede do dňa nástupu nového zamestnania. Súd druhej stolice v tomto smere nemohol sa