R 100/1949 (tr.); Garance
č. 100/1949 Sb. rozh. tr.
Oznamovaciu povinnosť podľa § 35, ods. 2 zák. č. 231/1948 Sb. má nielen ten, kto sa o čine tam uvedenom dozvie bezprostredne, ale i vôbec každý, kto sa o ňom akokoľvek dozvie hodnoverným spôsobom.
Nie je treba, aby znal i páchateľa onoho činu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 8. júla 1949, To 60/49.)
Štátny súd uznal obžalovaného B. vinným zločinom podľa § 35, ods. 2 zákona č. 231/1948 Sb., ktorý obžalovaný spáchal tým, že neoznámil neodkladne a hodnoverne bezpečnostnému úradu, že sa na území štátu pohybuje člen zpravodajskej služby cudzej mocnosti.
Najvyšší súd zamietol odvolanie obžalovaného.
Z dôvodov:
Námietka odvolateľa, že nebolo zistené a dokázané, že by bol objektívne spáchaný alebo aspoň chystaný niektorý zločin alebo prečin taxatívne uvedený v § 35 zák. č. 231/1948 Sb., a že preto neoznámenie takého trestného činu obžalovaným B. nemôže byť kvalifikované ako zločin podľa § 35 uved. zák., nemá vecného podkladu v zistenom skutkovom stave.
Obžalovaný A. udal, že sa od C. dozvedel, že D. bol spolu s C. v Rakúsku na trojmesačnom kurze. Keď sa potom A. v novembri 1948 osobne střetnul s D., zdôveril sa mu menovaný, že odíde do zahraničia, a priznal sa mu, že je agentom zpravodaj skej služby cudzej mocnosti. Niet dôvodu, prečo by súd nemal veriť tejto výpovedi spoluobžalovaného A. a prijať hodnoverným dôverné priznanie sa D. tomuto spoluobžalovanému o tom, že je takýmto agentom, najmä keď D. v súvislosti s vyšetrovaním predmetnej veci nebol bezpečnostnými orgánmi na území štátu zistený a je odôvodnené podozrenie, že utiekol za hranice štátu. S ohľadom na tú okolnosť, že C., ktorý spoluobžalovanému A. vyzradil, že D. s ním bol v Rakúsku na kurze, bol pre protištátnu činnosť vskutku i odsúdený, bola výpoveď spoluobžalovaného A. v podstate svojej podporená ako pravdivá.
V dôsledku toho súd prvej stolice právom a odôvodnene ustálil skutkom, že D. bol agentom zpravodaj skej služby cudzej mocnosti, teda že vykonával túto činnosť, ktorá obsahuje pojmové znaky zákonnej skutkovej podstaty zločinu vyzvedačstva podľa § 5 zák. č. 231/1948 Sb., teda zločinu, na ktorý sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 35, ods. 2 uved. zák.
Obžalovaný B. z dopisu jemu spoluobžalovaným A. písaným sa dozvedel, že u A. bol člen organizácie cudzej zpravodajskej služby, teda že na území republiky sa zdržuje osoba prevádzajúca zločin vyzvedačstva. Okolnosť, že obžalovaný B. vtedy ešte nevedel, že osobou tou je D., nijak…
