Input:

R 94/1958; Garance

č. 94/1958 Sb. rozh. obč.
Triedne hľadisko pri rozhodovaní o trovách konania.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 13. júna 1958, Cz 222/58.)
Kupnou zmluvou kúpili manželia A. a H. K. od žalobkyne O. J. nehnuteľnosti za 45.000 Kčs. Podľa ujednania zmluvných strán mali žalovaní pri podpise kúpnej zmluvy zaplatiť sumu 25.000 Kčs a zvyšok kúpnej ceny bol splatný po schválení zmluvy podľa zák. č. 65/1951 Zb. Nakoľko žalovaní, podľa tvrdenia žalobkyne, zaplatenie zvyšku kúpnej ceny odopreli, ačkoľvek boli na zaplatenie niekoľko krát vyzvaní, podala žalobkyňa na žalovaných žalobu na zaplatenie sumy 20.000 Kčs.
Ľudový súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a záloh a ustanovil jej na ochranu jej práv a záujmov ako zástupcu člena AP.
Ľudový súd v Nitre žalobe vyhovel, náhradu trov konania však žalobkyni nepriznal s poukazom na ustanovenia §§ 131 a 137 o. s. p.
Krajský súd v Nitre zmenil rozsudok súdu prvej stolice potiaľ, že zaviazal žalovaných na náhradu trov konania včítane súdneho poplatku v sume 1850 Kčs a trov sťažnosti v sume 60 Kčs s odôvodnením, že uznanie nároku žalovanými osebe, ku ktorému behom konania došlo, nie je už možné chápať ako skutočnosť, že žalovaní nedali príčinu k uplatneniu nároku žalobkyne, nakoľko nedostatok exekučného titulu by po uplynutí trojročnej lehoty ohrožoval žalobkyňu tým, že by záväzok zanikol v dôsledku premlčania.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozhodnutím Krajského súdu v Nitre bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Krajský súd pri správnom triednom prístupe k veci nemal trovy konania žalobkyni prisudzovať a mal použiť ustanovenie § 130 o. s. p., podľa ktorého súd môže výnimočne z dôvodov osobitného zreteľa hodných uložiť účastníkovi, aby znášal bez nároku ná náhradu svoje trovy konania, počítajúc v to trovy právneho zastúpenia, alebo ich časť, i keď mal v konaní úspech. Zo slovného znenia aj z dôvodovej zprávy k citovanému ustanoveniu vyplýva,