Input:

č. 72/1949 Sb. rozh. obč., Garance

č. 72/1949 Sb. rozh. obč.
Zákon č. 154/1934 Sb., o pracovnom pomere súkromných úradníkov, obchodných pomocníkov a iných zamestnancov v podobnom postavení.
Nezachovanie náležitej výpovednej lehoty podľa § 31, ods. 2 a 3 uved. zákona nerobí výpoveď neplatnou. Zrušenie pracovného pomeru však nastane až uplynutím kalendárneho štvrťroka alebo mesiaca, do konca ktorého celá zákonná výpovedná lehota uplynie.
(Rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. apríla 1949, Opr 16/48.)
Žalobník bol zamestnaný v priemyselnom podniku, ktorý bol pred sporom znárodnený, od r. 1922 ako administratívny úradník. Po oslobodení slovenského územia zamestnávateľ listom z 23. apríla 1945 rozviazal s okamžitou účinnosťou pracovný pomer s ním, opierajúc sa o rozhodnutie miestneho národného výboru, ktorým to bolo nariadené. Okresný národný výbor vyhovel sťažnosti žalobníka proti rozhodnutiu miestneho národného výboru a uložil zamestnávateľovi, aby obnovil pracovný pomer so žalobníkom. Zamestnávateľ potom listom z 30. januára 1946 upovedomil žalobníka, že závodná rada nesúhlasí s jeho zamestnaním v závode a že preto začína žalobníkovi dňom rozhodnutia okresného národného výboru, t. j. dňom 29. decembra 1945, päťmesačná výpóveď, takže jeho pracovný pomer skončí dňom 31. mája 1946.. žalobník listom zo 4. februára 1946 oznámil zamestnávateľovi, že s touto výpoveďou nesúhlasí. Žalobník pracoval do 31. mája 1946. Listom z 21. januára 1947 dal sám výpoveď k tomu istému dňu.
Žalobou proti národnému podniku domáhal sa žalobník zaplatenia čiastky 46.116.90 Kčs s príslušenstvom ako platu za čas do 21. januára 1947, po ktorý v dôsledku zásahu do pracovného pomeru nemohol pracovať.
Okresný súd v Březne n. Hr. vyhovel žalobe a v dôvodoch rozsudku uviedol:
List žalovanej strany z 30. januára 1946 nemožno považovať za výpoveď, lebo žalovaná strana v ňom len nepriamo opakuje obsah nariadenia č. 69/1945 Sb. n. SNR, hoci okresný národný výbor otázku prepustenia žalobníka ako osoby domnele štátne nespoľahlivej už právoplatne vyriešil. Mimo toho žalovaná strana nesprávne ráta výpovednú lehotu nazpäť od 29. decembra 1945. Citované nariadenie SNR platilo podľa § 10 len do 31. decembra 1945, takže žalovaná strana sa naň nemohla odvolávať. Na prípad sa nevzťahuje ani