č. 50/1954 Sb. rozh. obč., Garance
č. 50/1954 Sb. rozh. obč.
Súd, ktorý rozhoduje v dôsledku nezhody rodičov o mene maloletého dieťaťa, môže dieťaťu určiť len jedno meno.
Maloleté dieťa je účastníkom konania o určenie mena a treba mu pre toto konanie určiť opatrovníka podľa § 57 ods. 3 zákona o rodinnom práve.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 9. februára 1954, Cz 498/53.)
Ľudový súd v Košiciach rozhodol na podnet miestneho národného výboru o určení mena maloletého dieťaťa ženského pohlavia, narodeného v januári 1953, keďže rodičia dieťaťa žijúci oddelene, sa nemohli o jeho mene dohodnúť. Ani pri ústnom pojednávaní, konanom za prítomnosti hromadného poručníka, nemohla byť dohoda medzi rodičmi dosiahnutá, matka navrhla dieťaťu meno Daniela, kým otec Mária a hromadný poručník Mária Daniela. V odôvodnení uviedol súd, že svojím rozhodnutím urobil opatrenie podľa § 60 zákona o rodinnom práve.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uznesením ľudového súdu bol porušený zákon, uznesenie toto zrušil a ľudový súd upravil, aby o veci ďalej konal a znovu rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predovšetkým treba uviesť, že mylne odôvodňuje súd svoje rozhodnutie ako opatrenie podľa § 60 zákona o rodinnom práve, lebo nejde o prípad, keď rodičia neplnia riadne svoje povinnosti plynúce z rodičovskej moci, ale o prípad, keď manželia sa nevedia dohodnúť o podstatnej veci týkajúcej sa rodiny, totiž o tom, aké má mať ich dieťa meno. V zmysle § 16 ods. 1, veta druhá, zákona o rodinnom práve aj v takomto prípade rozhodne súd, takže rozhodnutie súdu v tejto veci má svoj základ v tomto zákonnom ustanovení.
Podľa § 10 zák. č. 268/1949 Zb., o matrikách, do knihy narodení okrem iných sa zapisuje meno, priezvisko a pohlavie dieťaťa, pričom vyhláška Ministerstva vnútra z 29. decembra 1949 č. 1225 Ú. l. (vyhl. č. 73/1950 Ú. v. I.), ktorou boli vydané bližšie predpisy k zákonu o matrikách, v § 44 ods. 2 ustanovuje, že môže byť zapísané len jedno…
