č. 43/1950 Sb. rozh. obč., Garance
č. 43/1950 Sb. rozh. obč.
Okolnosť, že zamestanec nič nenamietal proti vyhláseniu zamestnávateľa voči nemu pri ujednaní pracovnej smluvy, že mu zaplatí iba za vykonanú prácu bez vedľajších platov, nemožno pokladať za platné vzdanie sa zamestnancových nárokov, prislúchajúcich mu podľa predpisov vydaných v záujme zamestnancov.
Neplatnosť vzdania sa takýchto nárokov vyplýva už z požiadavky slobodného prejavu vôle a z neplatnosti smlúv proti dobrým mravom.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 1949, Opr 34/48.)
Žalobníci pracovali u žalovaného ako námezdní robotníci na stavbe jeho domu od 1. septembra 1947. Po skončení pracovného pomeru požadovali od žalovaného zaplatenie vianočného podľa ustanovení vyhlášky č. 884/1947 Ú. v. Žalovaný vo spore namietal, že žalobníci nemajú nárok na vianočné, lebo sa vraj hned na začiatku zamestnaneckého pomeru tohto nároku vzdali, keďže im povedal, že im bude platiť len odmenu za vykonanú prácu bez akýchkoľvek vedľajších poplatkov, a pod touto podmienkou prácu prijali.
Okresný súd v Nitre ako súd pracovný uznal žalovaného povinným zaplatiť žalobníkom vianočné podľa žaloby a v dôvodoch rozsudku uviedol, že nárok na zaplatenie vianočného im prislúcha ako zamestnancom žalovaného podľa § 1 vyhlášky č. 884/1947 Ú. v. Okolnosť, že žalovaný jednostranne vyhlásil, že im vianočné nebude platiť, je nerozhodná, lebo jednostranným vyhlásením nemohol im odňať ich právo, opierajúce sa o uvedenú vyhlášku.
Krajský súd nevyhovel odvolaniu žalovaného a rozsudok prvého súdu potvrdil.
Z dôvodov:
Z vyhlásenia žalovaného, ktoré mal učiniť na začiatku pracovného pomeru voči žalobníkom,…
