Input:

č. 39/1957 Sb. rozh. obč., Garance

č. 39/1957 Sb. rozh. obč.
Pri uzavieraní pokonávky je súd radcom a účinným pomocníkom účastníkov, najmä v tom zmysle, aby pokonávku bolo možno schváliť a aby pokonávka bola vykonateľná [§ 428 ods. 2 písm. d) o. s. p.].
Pri rozhodovaní o schválení pokonávky je však súd viazaný dohodou účastníkov, tak ako ju uzavreli, nemôže ju sám meniť, ani čiastočne schváliť a čiastočne neschváliť.
Ak sa žalobca obmedzil na prejav, že žiadal vypustiť z pokonávky určitú časť dohody bez toho, že by žalobný návrh v uvedenom smere bol vzal späť, nemožno konanie dotyčné tejto časti žaloby zastaviť.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 1. novembra 1956, Cz 543/56.)
Žalobca predniesol, že žalovaný Karol O. a jeho brat Rudolf O. zdedili po svojom otcovi domovú nehnuteľnosť, ktorú si medzi sebou reálne rozdelili. Patričnosť Rudolfa O. kúpil žalobca, ktorému však žalovaný zabraňuje, aby nehnuteľnosť používal tak, ako to podľa urobenej deľby vykonával jeho právny predchodca. Uvádzal, že žalovaný má na žalobcovej čiastke dvora pare. č. 263/8 vo vl. č. 802 kat. úz. K. svoj chliev, záchod a 5 priestorových metrov dreva, a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný vypustiť do žalobcovej držby maštaľ na parcele č. 263/5 tejže vložky, ktorú zaujal a ktorá patrí žalobcovi, vypustiť mu ďalej pivnicu, ktorú mu zabral, a napokon vypustiť mu Vá záhrady zapísanej vo vl. č. 811 pare. č. 262 a ko aj Vi záhrady zapísanej vo vl. č. 372 pare. č. 265, a to podľa nákresu, ktorý má vyhotoviť súd. Konečne uvádzal, že uprostred dvora je hnojová jama v závadnej blízkosti studne a poukazujúc na dohodu, podľa ktorej má tade viesť spoločná cesta, žiadal, aby žalovaný bol povinný trpieť preloženie hnojovej jamy na miesto, ktoré súd označí. Na pojednávaní 10. júla 1953 rozšíril žalobca žalobu na vdovu Annu O., ktorá údajne spolu so žalovaným zabrala pivnicu a záhradu na pare. č. 262, a voči žalovanému Karolovi (X žiadal aj o rozhodnutie ohľadom spoločného vchodu, uvádzajúc, že tento žalovaný nechce žalobcu púšťať na ulicu cez spoločné dvere.
Na pojednávaní před vyslaným súdom na mieste samom 16. júna 1953 uzavrel žalobca so žalovaným Karolom O. pokonávku podľa ktorej :
1. žalovaný sa zaviazal odstrániť z pare. č. 263/8 chliev s tým, že záchod tam ponechá, zrieka sa ho však, a že palivové drevo z tejto parcely odstráni syn žalovaného Imrich O., ktorému drevo patrí;
2. žalovaný ihneď vypustí žalobcovi maštaľ na pare. č. 263/5;
3. vypustí žalobcovi pivnicu a záhradu na pare. č. 262, a to spolu s Annou O.;
4. vypustí žalobcovi tú časť záhrady na pare. č. 265, ktorú mal predtým v držbe žalobca ajeho právny predchodca Rudolf O.;
5. spoločná hnojová jama a studňa sa zrušia a materiál z nich sa medzi účastníkov rozdelí;
6. žalobca je oprávnený urobiť si na vlastné trovy vchodové dvere na strane jeho pare. č. 263/7.
Na ďalšom pojednávaní žalobca rozšíril žalobu aj na Imricha 0., n pričom práve tak ako aj pri rozšírení žaloby na vdovu Annu O. súd nariadil doručiť žalobu novému žalovanému. Na pojednávaní 16. septembra 1953 žalobca žiadal schválenie pokonávky uzavretej pred vyslaným sudcom okrem jej 5. bodu. Žalovaný trval na schválení celej pokonávky.
Ľudový súd vZl. Moravciach pokonávku, ako bola uzavretá 16. septembra