Input:

č. 36/1973 Sb. rozh., Garance

č. 36/1973 Sb. rozh.
Pri rozhodovaní o zastavení výkonu rozhodnutia na vymáhanie dlžného výživného maloletých detí podľa ustanovenia § 268 ods. 1 písm. g/ O. s. p. nemôže súd vychádzať iba zo súhlasných údajov povinného a rodiča (inej osoby ako rodiča), ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, o tom, že dlžné výživné je uhradené, ak sú dôvodné pochybnosti, že medzi nimi došlo v rozpore s ustanovením § 97 ods. 2 Zák. o rod. k dohode o započítaní vzájomnej pohľadávky proti pohľadávkam na výživnom pre maloleté dieťa.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 25. 10. 1972, 2 Cz 43/72)
Na návrh oprávnených povolil Okresný súd v Nových Zámkoch výkon rozhodnutia zrážkou z dôchodku povinného pre vymoženie zaostalého výživného v sume 3190 Kčs a pre vymoženie bežného výživného v sume 260 Kčs mesačne od 1. 9. 1971.
V odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa povinný uvádzal, že výživné má vyrovnané, pretože matke oprávnených poukázal spolu sumu 4340 Kčs.
Matka oprávnených súdu písomne oznámila, že zaostalé výživné predstavuje sumu 1440 Kčs, avšak na súdnom pojednávaní 21. 1. 1972 nemala námietok proti tvrdeniu povinného o tom, že zaostalé výživné má vyrovnané.
Nato Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením z 21. 1. 1972 obmedzil výkon rozhodnutia na bežné výživné v sume 225 Kčs mesačne. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol iba to, že matka oprávnených súhlasila s tvrdením povinného, že zaostalé výživné má vyrovnané.
Najvyšší súd SSR rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR, tak, že týmto uznesením súdu prvého stupňa, ktoré sa stalo právoplatným, bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Ustanovenia § 6 a § 120 ods. 1 O. s. p. ukladajú súdu čo najúčelnejšie a čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci a na základe tohto zistenia potom podľa ustanovenia § 153 ods. 1 o. s. p. rozhodnúť.
Podľa ustanovenia § 268 ods. 1 písm. g) a ods. 2 O. s. p. sa výkon rozhodnutia zastaví, prípadne aj čiastočne, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo