č. 32/1972 Sb. rozh. tr., Garance
č. 32/1972 Sb. rozh. tr.
Záver súdu o tom, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu (§ 58 odst. 1 písm. a) Tr. zák.), musí sa opierať o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije a pracuje, ako aj okolností prípadu a nesmie byť s týmito skutočnosťami v logickom rozpore.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR z 21. 10. 1971 sp. zn. 2 Tz 108/71.)
Rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 24. 2. 1971 sp. zn. 4 T 27/71 bol obvinený J. D. uznaný vinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktorý spáchal takto: dňa 6. 7. 1970 sa nachádzal krátko po polnoci pod vplyvom alkoholu v bare hotela Jeleň v Hlohovci. Keď uvidel, že príslušník VB I. B. zakročuje proti výtržníckemu správaniu jeho známeho M. B., prišiel k I. B., sotil ho pres pŕs a napokon urel päsťou do tváre, takže mu spôsobil roztrhnutie dolnej pery.
Za to mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skúšobný čas dvoch rokov.
Na odvolanie okresného prokurátora rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením z 24. 2. 1971 sp. zn. 6 To 174/71 odvolanie okresného prokurátora smerujúce proti podmienečnému odkladu výkonu trestu podľa § 256 Tr. por. zamietol. S otázkou trestu sa krajský súd vyrovnal tak,a že i s ohľadom na stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu obvineného možno odôvodnene očakávať, že účel trestu sledovaný ustanovením § 23 Tr. zák. sa dosiahne aj hrozbou trestom, ktorá povedie obvineného k tomu, aby viedol poriadný život pracujúceho človeka.
Na podklade sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v neprospech obvineného, Najvyšší súd SSR zrušil obe uvedené rozhodnutia vo výroku o treste a Okresnému súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Skutkové zistenia učinené obidvoma súdmi sú správne. Je preukázané, že obvinený kritického dňa zaútočil na príslušníka VB I. B., ktorého napadol za to, že tento predtým zakročil voči násilnicky sa správajúcemu podnapilému M. B. Zákrok príslušníka VB bol v súlade so smernicami upravujúcimi postup pri niektorých zákrokoch príslušníkov ZNB v zmysle zákona o ZNB (§ 22 zák. č. 70/1965 Zb.). Vystúpenie obvineného kritizujúce postup príslušníka VB bolo v priamej súvislosti s výkonom právomoci verejného činiteľa. Je preukázané, že obvinený príslušníka VB najprv sotil pres pŕs, takže spadol. Keď príslušník VB vstal, použil chemický rozstrekovač a potom ho obvinený udrel do tváre. To treba právne posudzovať ako trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) Tr. zák., lebo útok majúci povahu násilia voči členovi VB obvinený uskutočnil pre výkon právomoci príslušníka VB.
Pri výmere a druhu trestu podľa dôvodov rozsudku okresného súdu sa vychádzalo z ustanovení § 23 a § 31 Tr. zák. a bralo sa pri tom do úvahy, že obvinený bol už trestaný a má nepriaznivé správy o povesti z miesta bydliska. Súd dospel k záveru, že uložený trest postačí na jeho prevýchovu. Podmienečný odklad výkonu trestu súd ničím…
