č. 209/1950 Sb. rozh. obč.
Aj keď dieťa po usmrtení otca zdedilo pôdohohospodársky podnik, ktorý bol zdrojom výživy rodiny, má predsa proti tomu, kto zavinil usmrtenie jeho otca, nárok na náhradu ušlej výživy, ak nie je pre útly vek schopné pozemky samo obrábať, takže mu vzniknú náklady s ich obrábaním.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 9. januára 1950, Co 770/49.)
Žalovaný viedol dňa 27. januára 1949 auto tak neopatrne, že pritom usmrtil vlastníka malého pôdohospodárskeho podniku. Bol preto odsúdený pre prečin podľa § 291 TRZ. Pozostalá manželka a dieťa po usmrtenom sa domáhaly na žalovanom náhrady pohrebných trov. Dieťa žiadalo ešte okrem toho platenie renty za ušlé výživné.
Okresný súd v Leviciach priznal žalujúcim stranám nárok na náhradu pohrebných trov. Nárok na platenie renty však nepriznal z týchto dôvodov: Syn usmrteného (druhý žalobník) zdedil po svojom otcovi hospodárstvo s pozemkami vo výmere 4 kat. jut. Výnos z takého hospodárstva stačí na uhradenie slušnej výživy. Veď aj za života otca bola výživa dieťaťa obstarávaná práve z výnosu tohto hospodárstva, na ktorom pracoval jeho otec bez toho, že by používal najaté pracovné sily. Po smrti otcovej nenastala tu v podstate zmena. V hospodárstve môže teraz pracovať žalobníkova matka a z jeho výnosu uhradzovať výdavky na výživu a výchovu dieťaťa. Má teda dieťa dostatočné prostriedky pre slušnú výživu a smrťou otca nenastala pre výživu dieťaťa podstatná ujma, preto jeho výživa nie je ohrozená. Preto nemá ďalšie nároky proti žalovanému.
Krajský súd v Nitre vyhovel odvolaniu dieťaťa a zmenil rozsudok prvého súdu tak, že uložil žalovanému, aby platil dieťaťu od 1. februára 1949 mesačne 500 Kčs až do času, keď dieťa bude schopné samo sa živiť.
Z dôvodov:
Ak zostanú v prípade zabitia človeka po usmrtenom také osoby, o výživu…
