č. 206/1949 Sb. rozh. obč., Garance

Žalobníčka bola zamestnaná ako robotníčka v továrni na spracovanie ľanu prvej žalovanej strany a pracovala v oddelení pre trepanie ľanu, kde bol zamestnaný ako predák druhý žalovaný. Dňa 16. novembra 1942 večer už po zastavení strojov žalobníčka, ako to bolo jej povinnosťou, vošla do domničky, aby očistila trepadlo od namotaných vlákien a posbierala pazderie pod trepadlom. Vtedy druhý žalovaný pokúsil sa shodit sám hnací remeň s remenice. Keď sa mu to nepodarilo, rozkázal tam prítomnej inej robotníčke, aby remeň prehodila pákou na pevnú remenicu, ktorá trepadlá ženie naplno. Táto robotníčka na opätný príkaz spustila stroj. Trepadlá sa daly do pohybu a vtedy nože trepadiel zachytily pravú ruku žalobníčky, skrútily ju, zasekly a v predľaktí dolámaly. Zranením sa stala žalobníčka trvale invalidnou, žalovala preto o náhradu škody, najmä o doživotnú rentu a odškodnenie z titulu zmenšenej nádeje na vydaj.

Krajský súd v Nitre žalobe vyhovel.

Bývalý Hlavný súd v Bratislave rozsudok prvej stolice potvrdil s tou zmenou, že prisúdené odškodné snížil.

Najvyšší súd dovolanie žalovaných zamietol.

Je zistené, že právoplatným trestným rozsudkom bolo vyrieknuté, že druhý žalovaný ako predák prvej žalovanej strany z hrubej nedbalosti vo svojom zamestnaní spôsobil žalobníčke predmetný úraz, keď bez toho, že by sa bol presvedčil, že robotníčky – medzi ktorými bola aj žalobníčka – skončily už svoju prácu v domničkách, kde boly umiestené trepadlá, poháňané strojom, ktorý v tom čase nebol v pohybe, dal rozkaz inej robotníčke, aby stroj spustila. Pre uvedenú hrubú nedbalosť bol druhý žalovaný právoplatným trestným rozsudkom aj odsúdený. V trestnom rozsudku bolo vyrieknuté aj…