Input:

č. 162/1950 Sb. rozh. tr., Garance

č. 162/1950 Sb. rozh. tr.
Ku skutkovej postatě zločinu účasti pri vojenskom zločine podľa § 13 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky, netreba, aby bol vojenský zločin aj skutočne spáchaný; stačí, keď páchateľ akýmkoľvek spôsobom pôsobil na spáchanie takého zločinu.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 2. februára 1950, To VIII 7/50.)
Okresný súd v Trenčíne uznal obžalovaného vinným zločinom účasti pri vojenskom zločine podľa § 13 ods. 1 zák. č. 231/1948 Sb. spáchaným tým, že napísal svojmu synovcovi, ktorý konal vojenskú prezenčnú službu, dopis, v ktorom schvaľoval jeho úmyseľ zbehnúť od vojska a odísť illegálne do zahraničia. Tento však svoj úmyseľ potom neuskutočnil.
Krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného z výroku o vine. Na námietku, že u vojaka nedošlo ku zbehnutiu, ku ktorému ho páchateľ navádzal, a že preto tento nezdarený návod nie je trestný, uviedol odvolací súd
v dôvodoch:
Okolnosť, že trestné konanie vedené proti vojákovi pre podozrenie zo zločinu zbehnutia podľa §§ 183, 199 voj. tr. zák. bolo zastavené, nemôže mať vplyvu na posudzovanie tejto trestnej veci, lebo zo spisov vojenského prokurátora vysvitá, že trestné