Input:

č. 147/1953 Sb. rozh. obč., Garance

č. 147/1953 Sb. rozh. obč.
Rozsudky vydané na Slovensku pred účinnosťou zákona o rodinnom práve, ktoré stanovily povinnosť žalovaného ako sploditeľa vyživovať dieťa, narodené matke nevydatej za žalovaného muža, majú povahu rozsudkov zisťujúcich otcovstvo.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. júna 1953, Cz 140/53.)
Matka maloletého dieťaťa predniesla na súde prvej stolice, že A. B. bol rozsudkom Okresného súdu v Senici odsúdený platiť na vyživovanie maloletého ako jeho „prirodzený otec“ 150 Kčs mesačne. Keďže táto suma so zreteľom na zmenené hospodárske a cenové pomery na výživu maloletého nestačí, žiadala, aby výživné bolo zvýšené na mesačných 600 Kčs. A. B. síce uznal, že spomenutým rozsudkom bol zaviazaný platiť výživné pre maloleté dieťa, uviedol však, že otcovstvo k tomuto dieťaťu neuznáva a žiadal vykonanie krvnej skúšky.
Okresný súd v Senici zaviazal A. B. platiť na úhradu potrieb maloletého dieťaťa 500 Kčs mesačne a na zaplatenie trov právneho zastupovania matky maloletého. V dôvodoch uviedol tento súd, že podľa § 38 zák. č. 266/1949 Sb. súdne rozhodnutia o výživnom zostávajú nedotknuté, v dôsledku čoho v novšom konaní o zvýšenie výživného nemožno riešiť otázku otcovstva zaviazaného a mohlo by sa tak stať len obnovou pôvodného konania.
Krajský súd v Bratislave na sťažnosť matky maloletého napadnuté usnesenie zrušil a upravil prvý súd na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to aj čo do trov opravného konania. Urobil tak jednak preto, že rozsudky vydané na Slovensku pred účinnosťou zákona o rodinnom práve, pokiaľ určily len povinnosť žalovaného muža vyživovať dieťa, ktoré sa nenarodilo v manželstve, nezisťovaly otcovstvo žalovaného muža a neurčovaly jeho vyživovaciu povinnosť ako povinnosť otca, ale len ako povinnosť muža, ktorý s matkou v kritickom čase pohlavne obcoval, v dôsledku čoho takéto rozsudky nie sú dôkazom trvajúceho rodičovského pomeru, takže pri novšej úprave vyživovacej povinnosti muža neprichádzajú do úvahy predpisy § 38 zák. č. 266/1949 Sb. a § 41 zák. o rod. práve, konanie o návrhu sa nekoná podľa druhej čiastky druhej hlavy o. s. p. (§ 244 a nasl.), ale podľa jedenástej hlavy druhej čiastky o. s. p. so zreteľom na § 162 o. s. p. Konať má teda prvý súd, dôvodí konečne krajský súd, buď podľa hlavy druhej buď podľa hlavy jedenástej čiastky druhej o. s. p., podľa toho, či v konaní býv. Okresného súdu v Senici bolo zistené otcovstvo žalovaného alebo nie.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť generálneho prokurátora, podanú podľa § 210 o. s. p., že usnesením krajského súdu, pokiaľ podľa okolností upravuje prvý súd na konanie podľa §§ 404 a nasl. o. s. p. (jedenásta hlava druhej čiastky o. s. p.), bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Krajský súd dáva prvému súdu takúto úpravu, vychádzajúc z právneho názoru, že rozsudky vydané na Slovensku pred účinnosťou zákona o rodinnom práve, pokiaľ určovaly len povinnosť žalovaného muža vyživovať dieťa, narodené matke, ktorá nebola za žalovaného muža vydatá, nezisťovaly aj otcovstvo žalovaného muža a preto takéto rozsudky ani nemôžu byť dôkazom trvajúceho rodičovského pomeru podľa zákona o rodinnom práve, teda nemajú účinky rozsudku vyneseného v konaní podľa druhého dielu tretej hlavy čiastky