č. 120/1953 Sb. rozh. obč., Garance
č. 120/1953 Sb. rozh. obč.
Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ako sa na tom usniesla väčšina spoluvlastníkov, počítaná podľa veľkosti podielov, nemôže sa domáhať na súde rozhodnutia o hospodárení s touto vecou okrem prípadu, že ide o dôležitú zmenu veci; môže žiadať len buď vydanie úžitkov pripadajúcich na jeho podiel, buď žiadať o zrušenie spoluvlastníctva, pokiaľ nie je viazaný smluvnou povinnosťou zotrvať v spoluvlastníctve po určitý čas (§ 136 o. z.).
Zrušeniu spoluvlastníctva nemôže byť na prekážku ustanovenie § 17 zák. č. 139/1947 Sb., keďže podľa § 140 o. z. reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti nie je jediným spôsobom zrušenia spoluvlastníctva.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. marca 1953, Cz 25/53.)
Navrhovateľ tvrdil, že spolu so štyrmi odporcami vlastní nehnuteľnosti v 12/45-inách. Keďže mu odporcovia odopierajú vydať podiely nehnuteľností do držby, domáhal sa zrušenia spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností. Pre prípad, že by súd nevyhovel návrhu na rozdelenie nehnuteľností, navrhol, aby odporcovia boli zaviazaní trpieť, aby tieto nehnuteľnosti boly dané na verejnej dražbe do nájmu najviac sľubujúcemu nájomníkovi, a to lúky každoročne a role na tri roky, a aby nájomné bolo každoročne medzi spoluvlastníkov rozdelené v pomere ich vlastníckych podielov. Odporcovia nesúhlasili so zrušením spoluvlastníctva vôbec a navrhli zamietnutie návrhu.
Okresný súd v Spišskej Starej Vsi návrh zamietol, lebo mal za zistené, že ideálne podiely nehnuteľností, na základe ktorých žalobca uplatňuje práva, patria vlastníckym právom jednému žalovanému.
Krajský súd v Prešove rozsudok prvého súdu zmenil tak, že zaviazal odporcov trpieť, aby nehnuteľnosti boly prenajaté na verejnej dražbe najviac sľubujúcemu nájomníkovi a aby získané nájomné bolo rozdelené medzi spoluvlastníkov podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov. V dôvodoch rozsudku poznamenal, že pri tomto rozhodnutí dbal na zásady uvedené v §§ 138140 a 142 o, z. a ďalej uviedol aj to, že spoluvlastníci sa nedohodli o rozdelení spoločných nehnuteľností, že ich rozdelenie v prírode by bolo nedovoleným drobením pôdy a že preto nebolo inej možnosti ako prenajať ich vcelku a medzi spoluvlastníkmi deliť docielené nájomné, žiadosť o reálne rozdelenie nehnuteľností preto súd zamietol.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú podľa § 210 o. s. p., že rozsudkom krajského súdu a v konaní, ktoré pred ním předcházelo, bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Krajský súd vyriešil v prospech navrhovateľa predurčujúcu spornú otázku spoluvlastníctva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, uznal, že sporné podiely patria navrhovateľovi a vyhovel druhému návrhu určením spôsobu hospodárenia na spoločných nehnuteľnostiach pre budúcnosť ich prenájmom. Krajský súd rozhodol podľa toho o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom ustanovuje § 135 ods. 1 o. z. Podľa tohto ustanovenia môže sa však spoluvlastník obrátiť na súd o rozhodnutie vo veci hospodárenia so spoločnou vecou, len keď o spôsobe hospodárenia s ňou nebola dosiahnutá väčšina spoluvlastníckych hlasov, počítaná podľa veľkosti podielov, alebo pri rovnosti hlasov. Ustanovenie § 135 ods. 2 o. z. dáva…
